Vlajka Slovenska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Slovenská vlajka

Vlajka Slovenska sa skladá zo slovenskej trikolóry a slovenského znaku. Farby slovenskej trikolóry sú odvodené jednak od pôvodných slovenských farieb červená a biela a jednak od slovanskej trikolóry (biela, modrá, červená).

Opis

Vlajku opisuje §9 odstavec 2 Ústavy SR, ako aj Zákon NR SR č. 63/193 Z. z. z 18. 2. 1993:

  • pomer strán: 2:3
  • poloha štítu so znakom: 1/3 dĺžky vlajky od žrde
  • výška štítu so znakom: = 1/2 šírky vlajky
  • šírka lemu štítu so znakom: = 1/100 dĺžky vlajky

Dejiny

Pred vznikom Česko-Slovenska

Pôvodná slovenská vlajka v stredoveku pozostávala z dvoch pruhov červeného a bieleho (červený spravidla hore). Najstaršia forma „slovenskej“ vlajky sa zachovala v pečati mesta Nitra z doby kráľa Bela IV. (1235-1270). Bol to biely ležiaci dvojkríž na červenom pozadí.

Dnešná podoba vznikla počas revolúcie 1848/1849, keď Slováci bojovali na strane Viedne proti Maďarom (pozri Slovenské povstanie). Medzi aprílom a septembrom 1848 sa ešte používala (českej a poľskej podobná) červeno-biela vlajka (bez znaku), pričom úplne prvýkrát „oficiálne“ sa takáto vlajka údajne použila 23. apríla 1848 v Brezovej počas divadelného predstavenia. Od septembra 1848 (iné pramene: augusta) sa pridal modrý pás a začala sa používať (najmä) vlajka červeno-modro-biela alebo červeno-bielo-modrá. Modrý pás bol prevzatý z ruskej a chorvátskej zástavy (Rusi ako patróni Slovanov, Chorváti ako bratský národ v Uhorsku). Niektoré z vlajok roku 1848 niesli aj uhorský štátny znak, pričom v ňom však často bola zmenená farba troch vŕškov na modrú (teda na dnešné farby slovenského znaku). Použitím uhorského znaku sa malo vyjadriť, že sa Slováci (ešte) nechcú odtrhnúť od Uhorska, ale chcú len uznanie slovenského národa v rámci Uhorska.

Poradie pruhov sa ustálilo na dnešnom stave až v roku 1868 a túto vlajku vo veľkom používali slovenské spolky v USA.

Po vzniku Česko-Slovenska

Po vzniku Česko-Slovenska sa 30. marca 1920 po dlhom uvažovaní doplnila tradičná česká bielo-červená vlajka modrým trojuholníkom, ktorý symbolizoval Slovensko, keďže Slováci mali vo svojom znaku od 1848 už spomenutú modrú farbu. Tak vznikla vlajka Česko-Slovenska, ktorú dnešné Česko na základe zákona zo 17. 12. 1992 používa dodnes, hoci tým výslovne porušuje Zákon o rozdelení Česko-Slovenska z roku 1992, ktorý používanie symbolov Česko-Slovenska nástupníckymi štátmi explicitne zakazuje.

Slováci však už aj po roku 1918 používali aj svoju trojpruhovú zástavu (dnešná bez znaku), preto jej používanie bolo v roku 1919 v Česko-Slovensku oficiálne povolené. 19. novembra 1938, po vyhlásení slovenskej autonómie v rámci Česko-Slovenska, dostala trojpruhová vlajka (dnešná bez znaku) oficiálny charakter. V rokoch 1938-1939 Slováci zároveň prechodne používali ako symbol boja za autonómiu a sutonómie v rámci Česko-Slovenska ako vlajku aj červený dvojkríž v bielom kruhu na modrom pozadí.

Aj prvá Slovenská republika používala v rokoch 1939-1945 dnešnú vlajku (opäť bez slovenského znaku), a to ako štátnu a podľa zákona z 23. júna 1939. Prvá Slovenská republika zaviedla aj vlastnú vojnovú vlajku (zanikla 1945), ktorou bola štátna vlajka s dvojitým čiernym krížom v čierno lemovanom štíte v strede listu.

Po Nežnej revolúcii (1989) sa 1. marca 1990 ústavným zákonom opäť zaviedla trojpruhová vlajka (bez znaku). Používanie znaku na vlajke sa stalo nevyhnutnosťou od roku 1991, aby sa zabránilo zámenám s obdobnými novými vlajkami Ruska a Slovinska. Keďže v tom čase bolo treba riešiť iné politické problémy, objavila sa nová vlajka so znakom až v 9. hlave Ústavy SR. Prvýkrát zaviala pred bratislavským hradom 3. septembra 1992 o 20:22.

Niektoré detaily formy slovenskej štátnej vlajky určil až Zákon NR SR z 18. februára 1993. Podľa neho je výška štítu so znakom rovná polovici šírky vlajky a štít je olemovaný bielym pásikom, ktorého šírka sa rovná jednej stotine dĺžky vlajky.

Galéria