Vlastimil Brodský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vlastimil Brodský
Narodenie 15. december 1920
Hrušov nad Odrou, Česko
Úmrtie20. apríl 2002 (81 rokov)
Slunečná, Česko
Povolanieherec

Vlastimil Brodský, priateľmi a kolegami prezývaný Bróďa (* 15. december 1920, Hrušov nad Odrou – † 20. apríl 2002, Slunečná) bol český herec, dlhoročný člen hereckého súboru Divadla na Vinohradech.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V čase jeho štúdia na gymnáziu sa s ním rodičia presťahovali zo Sliezska do Prahy. V decembri roku 1939 zložil skúšky do elévského zboru - súkromnej hereckej školy E. F. Buriana, založenej pri jeho slávnom divadle D40.[1] K pedagógom tu okrem Buriana patrila napr. Lola Skrbková a Nina Jirsíková. Pôvodne sa tu chcel zlepšiť v tanci (vedel stepovať a dokonca viedol aj tanečné kurzy), ale Burian si všimol jeho talent a odporučil mu dráhu hereckú. V sezóne 1939/1940 sa začal Brodský objavovať v zbore v Burianových hrách, prvým samostatným javiskovým prejavom bolo potom v D41 vystúpenie v Zeyerovej Staré histórii, kde stvárnil úspešne niekoľko osôb a predmetov, napr. muzikanta, nosiča, okno a zámok.[2] Keď nacisti v roku 1941 Buriana zatkli a divadlo zavreli, chvíľu ešte zotrval v tu ustavenom a Františkom Salzerom vedenom Divadle Na Poříčí, tretej scéne Divadla na Vinohradoch,[3] neskôr spoločne s ostatnými spolužiakmi pomohol rozbehnúť pololegálne divadlo Větrník. Divadlo sídlilo v rokoch 1941 - 1944 v Divadélku pro 99 vo výstavnej sieni U Topičů na Národní třídě, v roku 1944 potom krátko v ženskom klube v ulici Ve Smečkách. Vo Větrníku boli partnermi Brodského napríklad Zdeněk Míka, Zdeněk Řehoř, Stella Zázvorková a konzervatoristi Jaromír Pleskot a Radovan Lukavský.[4] Súbežne s pôsobením vo Větrníku hral aj v Pražském dětském divadle Míly Mellanovej. V roku 1944 odišiel z Větrníka a založil spolu s niekoľkými kolegami Pražské divadelní studio, ktoré sa však po nevydarenej premiére rozpadlo.[5]

Vrátil sa späť do Větrníka a v máji 1946 odišiel s niekoľkými hercami do Divadla satiry (vtedy ešte nepôsobilo na svojej neskoršej scéne vo Vodičkovej ulici), kde pôsobil v sezóne 1946 - 47 a na chvíľu sa potom ešte vrátil k E. F. Burianovi do divadla D47.

Sklamaný vtedajším umeleckým a politickým smerovaním svojho majstra prešiel nakoniec so skupinou mladých hercov (O. Krejča, A. Hegerlíková, Z. Řehoř, Z. Dítě) za Jiřím Frejkom,[6] do Divadla na Vinohradech [7] kde zotrval aj po Frejkovom odchode a po vzniku Divadla československej armády a bol členom súboru až do roku 1990[8] a aj neskôr tu pôsobil ako stály hosť.

V postavách, ktoré stvárnil, objavoval ľudskú obyčajnosť, svoje postavy vystihoval poetickou skratkou, jeho komika bola označovaná za neobyčajne ľudskú. Býval charakterizovaný ako tragikomický typ herca.[9]

Od roku 1946 sa objavoval pravidelne vo filme. Spolupracoval napr. s Otakarom Vávrom, Martinom Fričom a našiel spoločný umelecký pohľad so Zdeňkom Podskalským, v ktorého niekoľkých filmoch sa neskôr objavil.[10] Ako jediný český herec získal cenu Berlínskeho medzinárodného filmového festivalu Zlatý medveď za rolu v nemeckom filme Jakub lhář, zápornú postavu si zahral aj v oscarovej snímke Ostře sledované vlaky. V roku 2002 získal Českého leva za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe vo filme Babí léto.

Bol tiež výborným rozhlasovým a dabingovým hercom, niekoľko desiatok rokov pôsobil vČeskoslovenskom rozhlase ako populárny škriatok Hajaja, ktorý čítal každý deň deťom rozprávky na dobrú noc.[11] Na gramofónových platniach vyšli Hajajovy pohádky (Supraphon), Brodský nahovoril tiež napr. postavu Švejka v Osudech dobrého vojáka Švejka (Ultraphon), Bondyho vo Válce s mloky (Supraphon), alebo tatka Šmolku v seriáli Šmolkovia.

Z rozvedeného prvého manželstva s tenistkou Bíbou Křeplkovou pochádza jeho syn Marek Brodský a z rozvedeného druhého manželstva s herečkou Janou Brejchovu pochádza jeho dcéra Tereza Brodská, herečka.

Dňa 20. apríla 2002 spáchal samovraždu.[12][13]

Je po ňom pomenovaná ulica v Prahe.

Pochovaný je spolu s rodičmi v Slnečnej, kde mal chalupu, na tamojšom cintoríne.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1967 zaslúžilý umelec
  • 1967 Cena Jaroslava Průchy
  • 1975 Národná cena NDR
  • 1975 Strieborný medveď na Berlinale
  • 1981 Cena československého rozhlasu
  • 1984 Zlatá nymfa
  • 1988 národný umelec
  • 1997 Cena Thálie za celoživotné majstrovstvo v činohre
  • 2001 Medaila Za zásluhy
  • 2001 Český lev
  • 2002 Cena Za mimoriadny umelecký prínos svetovému filmu-in memoriam

Divadelné úlohy (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1940 D. C. Faltis: Strašidlo cantervillské, Tomáš Alva, D41, réžia E.F. Burian
  • 1940 Josef Šmída: Lancelot a Alexandrina, Renaldo, divadélko Větrník, r. Josef Šmída
  • 1941 R. A. Stemmle: Honzík pára, udatný krejčík, Pražské dětské divadlo, r. M. Procházka
  • 1942 J. Mahen: Husa na provázku, Klaun Dvojka, divadélko Větrník, réžia J. Šmída
  • 1942 J. Pokorný: Písně Omara Pijáka, titul. rola, divadélko Větrník, r. J. Šmída
  • 1943 František Němec, J. Šmída: Sentimentální romance, Matula, divadélko Větrník, r. J. Šmída
  • 1943 G. Raeder, A. Heyduk: Aladin a kouzelná lampa, Mambu, Pražské dětské divadlo, r. Míla Mellanová
  • 1944 J. Mecer, V. Vaňátko: Chlapci z rybářské uličky, Tonda šerif, Nezávislé divadlo, r. V. Vaňátko
  • 1945 A. Suchovo-Kobylin: Smrt Tarelkinova, Raspljujev, divadélko Větrník, r. J. Šmída
  • 1946 Josef Kainar: Akce Aibiš, Velký Aibiš, Divadlo satiry, r. Alfréd Radok
  • 1947 B. Benešová: Věra Lukášová, Jarka Kohout, D48, r. E. F. Burian
  • 1948 E. F. Burian: Není pozdě na štěstí?, D48, r. E. F. Burian
  • 1948 G. B. Shaw: Svatá Jana, Dauphin, Divadlo na Vinohradech, r. Jiří Frejka
  • 1949 W.Shakespeare: Sen noci svatojánské, Hladolet, Divadlo na Vinohradech, r. J. Frejka
  • 1950 V. Gusev: Sláva, Studěncov, Divadlo čs. armády, r. Otto Haas
  • 1951 Alois Jirásek: Jan Hus, Schadernich, Divadlo čs. armády, r. O. Haas
  • 1952 S. Vurgun: Východ slunce, Mamulija, Divadlo čs. armády, r. Jan Škoda
  • 1953 William Shakespeare: Mnoho povyku pro nic, Don Juan, Divadlo čs. armády, r. Jan Škoda
  • 1955 J. K. Tyl: Paličova dcera, Prokop, Ústřední divadlo čs. armády, réžia J. Strejček
  • 1957 A. Fadějev: Mladá garda, Serjoža Tulenin, Ústřední divadlo čs.armády, r. O. Haas a M. Stehlík
  • 1960 Ilja Prachař: Svět kde se nežebrá, Slepánek, Ústřední divadlo čs. armády, r. J. Škoda
  • 1963 Jaroslav Dietl: Nehoda, Honza, Ústřední divadlo čs. armády, r. František Štěpánek
  • 1963 Jaroslav Hašek, Pavel Kohout: Švejk, Katz, Ústřední divadlo čs. armády, r. Pavel Kohout
  • 1965 A. Wesker: Čtyři roční doby, Adam, Ústřední divadlo čs. armády, r. Václav Hudeček
  • 1966 Luigi Pirandello: Člověk, zvíře a ctnost, Dr. Pulejo, Divadlo na Vinohradech, r. F. Štěpánek
  • 1967 Pavel Kohout: August August, august, titul. rola, Divadlo na Vinohradech, r. Jaroslav Dudek
  • 1967 Neil Simon: Podivný pár, Felix Ungar, Divadlo na Vinohradech, r. J. Dudek
  • 1974 Neil Simon: ...vstupte!, Willie Clark, Divadlo na Vinohradech, r. F. Štěpánek

Filmografia (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

Film[upraviť | upraviť zdroj]

Vlastimil Brodský s manželkou Janou Brejchovou v Berlíne pri premiére filmu Jakub lhář (17. apríl 1975)

Televízia[upraviť | upraviť zdroj]

Ostatná tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1957 - filmový scenár Mezi nebem a zemí – podľa scenára nakrútil potom Z. Podskalský rovnomenný celovečerný film, v hlavnej úlohe pracovníka Nováčika vystúpil Vlastimil Brodský
  • Kniha pre deti O ničem (v spolupráci s výtvarníkom Brychta), vyd. SNDK

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Josef Balvín: Vlastimil Brodský. Orbis : Praha, 1967
  • Biografický slovník Slezska a severní Moravy. 16. sešit. Ostrava : Filozofická fakulta Ostravské univerzity v Ostravě ; Ústav pro regionální studia, 2007. 138 s. ISBN 80-7042-626-8, s. 22–24.
  • František Černý: Kapitoly z dějin českého divadla, Academia, Praha, 2000, s. 270–1, ISBN 80-200-0782-2
  • František Černý: Měnivá tvář divadla aneb Dvě století s pražskými herci, Mladá fronta, Praha, 1978, s. 244, 255
  • Jindřich Černý: Osudy českého divadla po druhé světové válce – Divadlo a společnost 19451955, Academia, Praha, 2007, s. 52–3, 95–6, 104, 135, 171–2, 214, 292, 311, 376, 426, 440, ISBN 978-80-200-1502-0
  • Vlasta Fabianová: Jsem to já?, Odeon, Praha, 1993, s. 403, ISBN 80-207-0419-1
  • Eva Högerová, Ljuba Klosová, Vladimír Justl: Faustovské srdce Karla Högera, Mladá fronta, Praha, 1994, s. 448, ISBN 80-204-0493-7
  • Kdo je kdo : 91/92 : Česká republika, federální orgány ČSFR. Díl 1, A–M. Praha : Kdo je kdo, 1991. 636 s. ISBN 80-901103-0-4. S. 84–85.
  • Kolektiv autorů: Dějiny českého divadla/IV., Academia, Praha, 1983, s. 526–530, 536, 538–540, 631–2, 667
  • V. Müller a kol.: Padesát let Městských divadel pražských 19071957, vyd. Ústřední národní výbor hl. m. Prahy, Praha, 1958, s. 179
  • Osobnosti - Česko : Ottův slovník. Praha : Ottovo nakladatelství, 2008. 823 s. ISBN 978-80-7360-796-8. S. 73.
  • Z. Sílová, R. Hrdinová, A. Kožíková, V. Mohylová : Divadlo na Vinohradech 19072007 – Vinohradský ansámbl, vydalo Divadlo na Vinohradech, Praha, 2007, s. 83, 85, 92, 96–7, 102, 107, 115, 125, 137, 192, ISBN 978-80-239-9604-3
  • Ondřej Suchý, Oldřich Dudek: Ljuba jako vystřižená, Melantrich, Praha, 1986, s. 32, 82.
  • TOMEŠ, Josef, a kol. Český biografický slovník XX. století : I. díl : A–J. Praha ; Litomyšl : Paseka ; Petr Meissner, 1999. 634 s. ISBN 80-7185-245-7. S. 140–141.
  • Marie Valtrová: Kronika rodu Hrušínských, Odeon, Praha, 1994, s. 106, 181, 325–7, 329, 384, ISBN 80-207-0485-X
  • Jiří Žák a kol.: Divadlo na Vinohradech 1907 – 2007 – Vinohradský příběh, vydalo Divadlo na Vinohradech, Praha, 2007, s. 134, 175, 193, ISBN 978-80-239-9603-6

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Josef Balvín: Vlastimil Brodský, Orbis, Praha, 1967, str. 6
  2. Josef Balvín: Vlastimil Brodský, Orbis, Praha, 1967, str. 8, 107
  3. Josef Balvín: Vlastimil Brodský, Orbis, Praha, 1967, str. 15
  4. Kolektiv autorů: Dějiny českého divadla/IV., Academia, Praha, 1983, str. 526
  5. Josef Balvín: Vlastimil Brodský, Orbis, Praha, 1967, str. 8, 28–9
  6. Josef Balvín: Vlastimil Brodský, Orbis, Praha, 1967, str. 42–3
  7. Vladislav Jurčák. [s.l.] : [s.n.], 2004. S. 91.
  8. Z. Sílová, R. Hrdinová, A. Kožíková, V. Mohylová : Divadlo na Vinohradech 19072007 – Vinohradský ansámbl, vydalo Divadlo na Vinohradech, Praha, 2007, str. 137, 192, ISBN 978-80-239-9604-3
  9. Josef Balvín: Vlastimil Brodský, Orbis, Praha, 1967, str. 62, 96–7, 99
  10. Josef Balvín: Vlastimil Brodský, Orbis, Praha, 1967, str. 76
  11. . Dostupné online.
  12. Zemřel „smutný klaun“ Vlastimil Brodský
  13. Řešení: Sebevražda [online]. [Cit. 2014-02-25]. Dostupné online. Archivované 2009-06-12 z originálu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vlastimil Brodský na českej Wikipédii.