Vlastný dom Meľnikova
.jpg)
Vlastný dom Meľnikova je dom v Moskve postavený podľa návrhu sovietskeho architekta, maliara a pedagóga Kontantina Meľnikova (1890 – 1974) v rokoch 1927–1929. Objekt spája funkcie bývania a práce do jedného harmonizujúceho celku. Je to najznámejšie dielo autora, a zároveň jedno z popredných diel sovietskej avantgardy.
Základne údaje[upraviť | upraviť zdroj]
- Autor: Konstantin Meľnikov (1890 – 1974)
- Roky výstavby: 1927—1929
- Účel: rodinné bývanie, práca – architektonický ateliér
- Lokalita: Rusko, Moskva, Krivoarbatskij pereulok, 10
- Objekt je jedným z popredných diel sovietskej avantgardy 20-ch rokov XX storočia.
- Materiál/stavebná technika: drevo, tehla, železobetón
Ideový koncept[upraviť | upraviť zdroj]
Koncept objektu, základnou hmotou ktorého by bol valec, architekt Meľnikov opisuje už v svojich skorších teoretických dielach. Prvýkrát tento koncept použil pri projektovaní jedného zo šiestich klubov, ktoré postavil v Moskve – kompozícia z 5 valcov. Tento projekt ale nebol schválený. Meľnikov však tento ideový koncept rozvíjal ďalej. Na jeho základe vytvoril projekt vlastného domu pre svoju rodinu s pracovnými priestormi pre architekta. Takýmto konceptuálnym spôsobom sa pokúšal o dosiahnutie harmónie medzi rodinným životom a prácou. Po veľkom úspechu na Medzinárodnej výstave dekoratívneho umenia v Paríži (1925), v čase keď vznikli najznámejšie diela architekta, moskovská administratíva uvoľnila pozemok rozlohou 720 m² pre stavbu vlastného domu Meľnikova. Je to jediný známy príklad za celú históriu socialistickej Moskvy.
Kompozícia[upraviť | upraviť zdroj]
Základom architektonickej kompozície sú dva navzájom sa prelínajúce valce rôznej výšky, ale rovnakého priemeru. Použitie takého netradičného konceptu sa vysvetľuje úmyslom architekta vytvoriť čo najviac úžitkových plôch, pri čo najmenšej ploche vonkajších stien. To viedlo k tomu, že tradičné pravidelné a pravouhlé tvary boli nahradené prvkami, základom ktorých bol kruh.
Predná časť prvého valca, ktorý tvorí vstupnú časť objektu, je zrezaná zasklenou fasádou, kým fasáda druhého je tvorená 38 oknami hexagonálneho tvaru, ktoré na hladkej obvodovej stene z betónu vytvárajú pravidelnú geometrickú sieť harmonického charakteru. Vnútorná dispozícia je tvorená radom racionálne navrhnutých, ale zároveň estetických výrazových priestorov, ktoré sa nachádzajú na troch rôznych úrovniach. Tie najväčšie z nich – obývacia izba a ateliér pre architekta, majú rozlohu 50 m². Jedna zo stien obývacej miestnosti je kompletné zasklená, a optický nadväzuje na priľahlú záhradu. Ateliér má uzatvorenejší charakter. Svetlo je privádzané do objektu hexagonálnymi oknami, cez ktoré sa svetlo veľmi presne a účelovo láme a rozptyľuje.
Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]
V súčasnosti je dom Meľnikova obkľúčený neskoršou zástavbou. Samotný objekt je v pomerne chátrajúcom stave a potrebuje rekonštrukciu. Až do svojej smrti v roku 2006 sa o objekt staral syn architekta – Viktor Meľnikov. Po jeho smrti sa o dom stará jeho dcéra Jekaterina Meľnikovová.
Po rokoch špekulácií, v roku 2006, polovičné vlastnícke právo na tento objekt kúpil senátor Segej Gordejev. Jeho predstavou je zriadenie múzea Konstantina Meľnikova.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Levašova M.: Konstantin Melnikov, časopis Kult Ličnostej, vydavateľstvo Independent Media, 11/12 1999
- S.O. Chan-Magometov: Archtektura Sovetskogo Avangarda, T1, Moskva, Strojizdat, 1996
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vlastný dom Meľnikova
