Vlastný pohyb
 |
Podľa názoru niektorých redaktorov by tento článok mal byť spojený s článkom Vlastný pohyb hviezd. Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii. |
Vlastný pohyb, μ je zdanlivý uhlový pohyb hviezdy na oblohe vyjadrený v oblúkových sekundách za jeden rok, v niektorých prípadoch v oblúkových sekundách za 100 r.
Vlastný pohyb sa rozkladá obyčajne na zložky v ekvatoreálnych súradniciach μα a μβ. Ak sa uvádza iba celkový vlastný pohyb, treba uviesť aj smer pohybu hviezdy - pozičný uhol, počítaný v stupňoch od S cez V, J, Z k S. Ak je známa vzdialenosť hviezdy, možno vypočítať z vlastného pohybu a paralaxy π tangenciálnu rýchlosť hviezdy V, v km/s zo vzorca Vt = 4,74.μ.π-1. Vlastný pohyb sa zisťuje presným meraním polôh hviezd v dostatočne dlhých časových odstupoch (minimálne 20-50 rokov) s presnosťou až na 0,003" za rok. Výsledky meraní sa uvádzajú v katalógoch vlastných pohybov. Najväčší známy vlastný pohyb má Barnardova hviezda (10,34" za rok), asi 100 hviezd má vlastný pohyb väčší ako 0,1" za rok, typický vlastný pohyb je niekoľko stotín oblúkovej sekundy za rok. Vlastný pohyb sa určil pre viac ako 300 000 hviezd, zväčša s veľmi malou presnosťou. Pozorovaný vlastný pohyb je daný skutočným pohybom hviezdy a pohybom Slnka. Zložka vlastného pohybu, ktorá sa dostane z pozorovaného vlastného pohybu po vylúčení vplyvu pohybu Slnka, sa nazýva pekuliárny pohyb hviezdy.
Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.
