Vlnové číslo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Vlnové číslo je vo fyzike vlastnosť vlny definovaná ako:

počet vlnových dĺžok pripadajúcich na jednotku vzdialenosti (čiže 1/λ, kde λ je vlnová dĺžka)
alebo alternatívne ako 2π/λ (známe tiež pod pomenovaním uhlové vlnové číslo).

Vlnové číslo označujeme písmenom k a v sústave SI je jeho jednotkou m-1.

Vlnové číslo vo vlnových rovniciach[upraviť | upraviť zdroj]

Pre špeciálny prípad elektromagnetickej vlny:

k \equiv \frac{2\pi}{\lambda} = \frac{2\pi\nu}{v_p}=\frac{\omega}{v_p}=\frac{E}{\hbar c}\;\;,

kde \nu (grécke písmeno ní) je frekvencia vlny, vp je fázová rýchlosť vlny (ak sa šíru vo vákuu, potom vp = c), ω je uhlová frekvencia vlny, E je energia vlny, ħ je redukovaná Planckova konštanta, a c je rýchlosť svetla vo vákuu. Uhlové vlnové číslo je veľkosť vlnového vektora.

Pre špeciálny prípad de Broglieovej vlny v nerelativistickej aproximácii:

k \equiv \frac{2\pi}{\lambda} = \frac{p}{\hbar}= \frac{\sqrt{2 m E }}{\hbar}

kde p je hybnosť častice, m je jej hmotnosť, E jej kinetická energia a \hbar je redukovaná Planckova konštanta.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wavenumber na anglickej Wikipédii.