Vojenská politická akadémia Klementa Gottwalda (Bratislava)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Internát bývalej VPA v Bratislave (tzv. Kukurica)

Vojenská politická akadémia Klementa Gottwalda (skratka VPA KG, v rokoch 1972 – 1974 pod názvom Vojenská politická akadémia (v Bratislave)) bola vojenská politická škola v Bratislave v rokoch 1972 – 1989. Po nežnej revolúcii VPA KG zanikla 31. decembra 1989 premenovaním na Vysokú vojenskú pedagogickú školu (VVPŠ).[1] Sídlom VPA KG (1972 – 1989) a VVPŠ (1993) boli Kutuzovove kasárne (48°09′56″S 17°07′50″V / 48,165419°S 17,130587°V / 48.165419; 17.130587) v Bratislave.[2] V roku 1993 bola VVPŠ zlúčená s Vysokou vojenskou technickou školou v Liptovskom Mikuláši (tá bola zriadená 1. september 1973). Táto škola od 30. júna 2004 už ako Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši plní úlohu štátnej vojenskej vysokej školy na Slovensku.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Po zrušení Vojenskej politickej akadémie Klementa Gottwalda v Prahe vznikla dňom 1. septembra 1969 tzv. spoločenskovedná fakulta v Bratislave, tvoriaca súčasť brnianskej Vojenskej akadémie Antonína Zápotockého (v súčasnosti Vojenská akademie v Brně). Dňom 31. augusta 1972 bola táto fakulta zrušená a na jej základe 1. septembra 1972 vznikla premenovaním Vojenská politická akadémia v Bratislave.[3] Škola mala fakulty: vojensko-politickú, vojensko-pedagogickú a Vysokú vojenskú politickú školu. V roku 1974 bol škole udelený čestný názov „Klementa Gottwalda“. 1. septembra 1979 bola Vysoká vojenská politická škola zrušená a existujúce dve fakulty vojensko-politická a vojensko-pedagogická boli premenované na vojenskopolitickú fakultu vysokoškolskej prípravy a vojenskopolitickú fakultu postgraduálnej prípravy. Archívny fond VPA KG je uložený vo Vojenskom archíve v Trnave.

Zameranie a štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

VPA KG pripravovala kádre pre výkon základných funkcií v politickom aparáte z radov absolventov RDŠ, DDŠ, VSOŠ s praxou a absolventov VG JŽ bez praxe. Od roku 1980 aj z radov absolventov civilných stredných škôl, vo vojenskopolitickom štúdiu v dobe trvania 4 rokov a kádre pre výkon vyšších funkcií v politickom aparáte z radov dôstojníkov – absolventov fakulty vojensko-politickej vysokoškolskej prípravy VPA KG a aj absolventov VVŠ druhov vojsk a služieb v postgraduálnom štúdiu v dobe trvania 3 rokov.

Od roku 1980 VPA KG udeľovala aj titul Doktor sociálno-politických vied (skr. RSDr.; lat. rerum socialium doctor alebo rerum societatis doctor).

V rámci školy existovali katedry: taktiky a operačného umenia, marxisticko-leninskej filozofie, politickej ekonómie, vedeckého komunizmu, stranicko-politickej práce, pedagogiky a psychológie (na prelome 70. a 80. rokov sa rozdelila na dve samostatné katedry), Dejín MRH (Dejiny medzinárodného robotníckeho hnutia) a ZSSR, dejín KSČ a ČSSR, dejín vojen a vojenského umenia, kultúry, jazykov a telesnej výchovy.

Vedenie[upraviť | upraviť zdroj]

Významní študenti a absolventi[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vysoká vojenská pedagogická škola [1993 – 1993] : Úrady, zariadenia a útvary podriadené Ministerstvu obrany SR. forum.valka.cz. Dostupné online [cit. 2018-02-06].
  2. Bratislava, Kutuzovovy kasárna : Vojenské objekty. forum.valka.cz. Dostupné online [cit. 2018-02-06].
  3. ŠTAIGL, Jan – MINAŘÍK, Pavel: Dislokácia a krycie čísla jednotiek, útvarov a zariadení čs. armády a vojsk ministerstva vnútra na Slovensku 1945 – 1992. Bratislava 2014 : Vojenský historický ústav, 2014, 495 s., zozn. ISBN 978-80-89523-30-6, str. 51
  4. MINAŘÍK, Pavel. Dotazy : 1652. Můžete uvést přehled generálů jmenovaných a povýšených v roce 1971? [online]. Československé vojenství, [cit. 2018-02-06]. Dostupné online.
  5. PhDr, Ing. Jozef Belas [online]. Praha: Poslanecká sněmovna Parlamentu ČR, [cit. 2018-02-06]. Dostupné online.
  6. JIŘIČKA, Jan. Chládek studoval akademii Klementa Gottwalda. Nestydím se za to, říká. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2014-05-13. Dostupné online [cit. 2018-02-06].

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]