Vojenská zóna Comodoro Rivadavia

Vojenská zóna Comodoro Rivadavia (Zona Militar de Comodoro Rivadavia (ZMCR)) bol administratívny región najvyššej dôležitosti v Argentíne, ktorý bol medzi rokmi 1944 a 1955 vyčlenený z provincií (vtedy ešte Národných teritórií) Chubut a Santa Cruz a daný do správy armády. Hlavným mestom bolo Comodoro Rivadavia.

Rozloha

Územie sa rozkladalo na území dnešných departmentov Río Senguerr, Escalante, Sarmiento a južnej časti departmentu Florentino Ameghino v provincii Chubut ako aj na území departmentov Deseado a Lago Buenos Aires v provincii Santa Cruz. Jeho šírka siahala od Atlantického oceánu až po hranicu s Čile v Andách. A celková rozloha územia bola 97 748 km²

Správa

Na území sa nachádzali v tom čase najdôležitejšie zariadenia na ťažbu ropy Argentíny.

Dôvodom založenia zóny bola obava, že v dôsledku druhej svetovej vojny by mohli zahraničné mocnosti uskutočniť inváziu na ovládnutie ropných polí. Pobrežie tu bolo veľmi riedko osídlené a voči invázii temer vôbec nezabezpečené. Preto bolo nutné zosilniť vojenskú prítomnosť v tejto oblasti. Guvernérov tejto zóny vymenúval prezident republiky, vždy z radov vysokých dôstojníkov armády.

Guvernéri

Šesť dôstojníkov armády, ktorí vykonávali funkciu guvernéra, počas desaťročného trvania vojenskej vlády:

• Gen. Ángel Solari: (od 31. mája 1944 do 15. novembra 1945)
• Gen. Armando S. Raggio: (16. novembra 1945 do 31. decembra 1948)
• Gen. Julio Alberto Lagos: (31. decembra 1948 do 23. júna 1950)
• Gen. Salvador M. Muller: (23. júna 1950 do 14. novembra 1951)
• Gen. Fernando J. Carlés: (14. novembra 1951 do 14. apríla 1953)
• Gen. Italo H. Dell'Oro: (8. mája 1953 do 25. júla 1955)

Externé odkazy

• Guvernéri Archivované 2008-05-19 na Wayback Machine (po španielsky)