Vojna v Afganistane (2001 – súčasnosť)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vojna v Afganistane (2001 – súčasnosť)
Súčasť vojny proti terorizmu, občianskej vojny v Afganistane
War in afganistan (2001- ) mural.jpg
Zhora v smere hodinových ručičiek:

Vojaci 10. horskej divízie Armády USA,
Americkí vojaci strážiaci cestu,
Britská hliadka v provincii Helmand,
Španielski výsadkári,
Kanadskí vojaci pri výcviku afganskej hraničnej stráže,
Nastúpení vojaci afganskej národnej armády.

Dátum 7. október 2001 – súčasnosť
Miesto Afganistan
Výsledok Konflikt stále prebieha
Casus belli: Útoky z 11. septembra 2001
Protivníci
Koalícia:

Invázne sily v roku 2001:

Povstalecké skupiny:

Počas invázie v roku 2001:

Velitelia
USA George W. Bush

USA Barack Obama
Spojené kráľovstvo Tony Blair
Spojené kráľovstvo Gordon Brown
USA John P. Abizaid
USA Martin Dempsey
USA David Petraeus
Spojené kráľovstvo Richard Dannatt
Spojené kráľovstvo David Richards
Spojené kráľovstvo Richard Kemp
USA Tommy Franks
USA Dan McNeill
USA David D. McKiernan
USA Stanley McChrystal
Nemecko Egon Ramms
Slovensko Andrej Kiska
Afganistan Hamíd Karzaj
Afganistan Bismillah Khan Mohammadi


Flag of Afghanistan 1992 free.png Mohammed Fahim
Flag of Afghanistan 1992 free.png Abdul Rašíd Dostum
Flag of Afghanistan 1992 free.png Ustad Atta Mohammed Noor

Flag of Taliban.svg Muhammad Umar

Flag of Taliban.svg Obaidullah Akhund #
Flag of Taliban.svg Mullah Dadullah
Flag of Taliban.svg Mullah Bakht Mohammed #
Flag of Taliban.svg Jalaluddin Haqqani
Flag of Jihad.svg Usáma bin Ládin
Flag of Jihad.svg Ajman al-Zawahiri
Flag of Jihad.svg Mustafa Abú al-Jazíd
Flag of Jihad.svg Muhammad Atef
Flag of Jihad.svg Juma Namangani
Flag of Jihad.svg Tohir Yo‘ldosh
Flag of Jihad.svg Gulbuddin Hekmatyar
Flag of Jihad.svg Hafiz Muhammad Saeed
Jaishi-e-Mohammed.svg Maulana Masood Azhar
Flag of Jihad.svg Sayeed Salahudeen
Flag of Taliban.svg Sirajuddin Haqqani
Flag of Taliban.svg Baitulláh Mahsúd

Sila
ISAF-Logo.svg NATO - ISAF: 64 500[1]
Celkom:

Afganistan Národná armáda Afganistanu: 100 000+

USA Jednotky USA pôsobiace mimo ISAF: 40 000[2][3]
Slovensko Armáda SR:430
Celkom:200 000

Flag of Taliban.svg Taliban: + 36 000[4]

Flag of Jihad.svg Al-Ká’ida: 600[5][6]
Flag of Jihad.svg Hezbi Islami: + 1 000[7]
Flag of Jihad.svg IMU: 5 000[8]
Flag of Taliban.svg Sirajuddin Haqqani: 4 000 – 10 000[7]
Flag of Taliban.svg TTP: 30 000 – 35 000[9]
Flag of Taliban.svg Quetta Shura:10 000[10]
Flag of Taliban.svg TNSM:4 500
Celkom: + 110 000 (2010)

Straty
Afganské bezp. zložky: + 5 500 mŕtvych (október 2009)[11]

Severná Aliancia:
200 mŕtvych[12][13][14][15][16]

Koalícia: 1 872 mŕtvych (USA: 1140, VB: 307, Ostatní: 425)[17]
14 000+ zranených (USA: 6 469,[18] VB: 3888,[19] Kanada: +1142,[20] Ostatní: +2000)

Najatí zamestnanci:
338 mŕtvych
7 224 zranených[21]

Celkom: + 8 000 mŕtvych, + 22 000 zranených

22 551 – 22 986 mŕtvych
+ 1 000 zajatých[22]

Vojna v Afganistane, ktorá sa začala 7. októbra 2001 ako americká vojenská operácia Trvalá sloboda bola spustená Spojenými štátmi a Spojeným kráľovstvom ako odpoveď na útoky z 11. septembra 2001. Za cieľ invázie bolo stanovené nájdenie Usámu bin Ládina a ďalších vysokopostavených členov Al-Ká’idy a ich postavenie pred súd; zničenie Al-Kájdy a odstránenie režimu Talibanu, ktorý podporoval Al-Ká’idu a poskytoval útočisko a ochranu jej členom. Takzvaná Bushova doktrína určovala, že Spojené štáty nebudú rozlišovať medzi teroristickými organizáciami a národmi alebo vládami, ktoré ich budú ochraňovať.

O kontrolu nad krajinou prebiehajú dve paralelné vojenské operácie:

  • Operácia Trvalá sloboda (Operation Enduring Freedom - OEF) je americkou operáciou, ktorej sa zúčastňuje aj niekoľko koaličných partnerov a v súčasnosti prebieha najmä vo východnej a južnej časti krajiny v oblasti pozdĺž afgansko-pakistanskej hranice. V rámci nej pôsobí 28 300 amerických vojakov.[1][3]

Spojené štáty a Spojené kráľovstvo viedli leteckú bombardovaciu kampaň spolu s pozemnou ofenzívou, ktorú primárne zaistila Severná Aliancia. V roku 2002 sa jej zúčastnili americké, britské a kanadské pozemné jednotky spolu so špeciálnymi jednotkami ďalších spojeneckých krajín, neskôr k nej boli pridané jednotky NATO.

Spojencom sa síce podarilo zvrhnúť vládu Talibanu, no tomuto bývalému vládnemu hnutiu sa odvtedy podarilo čiastočne obnoviť svoju silu.[23] Kampaň bola oproti pôvodným očakávaniam menej úspešná v dosiahnutí cieľa obmedziť pôsobenie Al-Ká’idy.[24]

Od roku 2006 ohrozuje stabilitu Afganistanu zvýšená činnosť Talibanom vedených povstaleckých aktivít, rekordne vysoká úroveň produkcie ópia[25][26] a slabá vláda s minimálnou kontrolou oblastí mimo hlavného mesta Kábul.[27] Takisto sa nepodarilo zajať strojcu útokov z 11. septembra 2001 Usámu bin Ládina a medzi Pakistanom a USA narastalo napätie kvôli prekračovaniu pakistanskej hranice spojeneckými vojakmi pri prenasledovaní bojovníkov Talibanu.

Pozadie[upraviť | upraviť zdroj]

Usáma bin Ládin, ktorý žil v Afganistane spolu s ostatnými členmi Al-Kájdy poskytoval teroristom výcvikové tábory a mal uzavretú voľnú alianciu s vtedajším vládnym hnutím Taliban.[28] Po teroristických útokoch na americké veľvyslanectvá v Afrike v roku 1998 americké námorníctvo bombardovalo teroristické výcvikové tábory strelami s plochou dráhou letu odpaľovanými z ponoriek.

Bezpečnostná rada OSN vydala v rokoch 1999 a 2000 rezolúcie číslo 1267 a 1333 namierené proti Talibanu, ktoré zavádzali finančné sankcie a zákaz dovozu vojenského zariadenia. Cieľom bolo prinútiť Taliban vydať bin Ládina pred súd za prípravu bombových útokov na dve americké veľvyslanectvá v Afrike, uzavrieť teroristické výcvikové tábory a detské výcvikové tábory.

Začiatok vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Bezprostrednou reakciou zasiahnutých ľudí i médií sveta bolo volanie po reakcii krajiny na teroristické útoky na Svetové obchodné centrum a Pentagón 11. septembra 2001 Na prezidenta Busha a jeho kolektív doľahlo ťažké bremeno – rozhodnúť ako reagovať. V reťazovom spáde jednotlivých septembrových dní v roku 2001, zavalených neustále veľkým množstvom rýchlo sa obmieňajúcich informácií a v atmosfére vôbec nie zahojenej rany po nesmierne veľkej tragédii, sa udalosti vyvinuli pomerne jednoliato. USA žiadali vydanie teroristu Usámu bin Ládina, ktorého odborníci považovali za vodcu al-Káidy, rozsiahlej teroristickej organizácie, ktorá mala zaručený rozvoj a slobodu práve pod patronátom afganského vládneho hnutia Taliban. V Afganistane totiž po odstúpení prezidenta Muhamada Nadžíbulláha v apríli 1992 a po dohode s bývalou vládou vytvorili povstalci radu, ktorá prevzala moc nad krajinou a jej hlavným mestom. Proti tejto dohode aj naďalej bojovali skupiny fundamentalistického vodcu Gulbuddína Hekmatjára. V januári 1993 prevzal zákonodarnú moc v Afganistane parlament. Nepretržité boje medzi znepriatelenými stranami však pokračovali aj ďalej a vyžiadali si tisíce obetí na životoch prevažne civilistov. V tejto situácii narastalo na sile islamistické hnutie Taliban. Taliban prevzal úplnú vládu v Kábule v roku 1996 pod vedením svojho zakladateľa Mullaha Muhammada Omara. Podľa USA táto vláda ukrývala teroristov, čo boli údajne zodpovední za útoky na USA.

Pod tlakom vzniknutej idey tzv. protiteroristickej koalície (s nami alebo proti nám) a myšlienky celosvetovej vojny proti terorizmu, USA získali na svoju stranu vládu Pakistanu, i napriek odporu pakistanskej verejnosti. Spojené štáty získali priestor pre otvorenie skutočného vojnového frontu. Americká odveta, ako sa na to dívali všetky západné médiá, sa začala v reálnych podmienkach 7. októbra 2001. Vtedy americké letectvo začalo bombardovať strategické ciele v Afganistane.

Priebeh vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Front sa vzhľadom na polohu Pakistanu začal posúvať od severu. Americkým jednotkám sa podarilo dohodnúť s určitými protitalibanskými frakciami na severe krajiny. Na zemi sa začalo bojovať v oblastiach Afganistanu 19. októbra. Vytvorením tzv. Severnej koalície sa otvoril nielen front, ale i „hon“ na bin Ládina (odmena 25 miliónov USD). USA často a prudko bombardovali jaskynné útvary po celej krajine. Po rozsiahlych bojoch sa 12. novembra dobytím mesta Herat otvorila Severnej koalícii cesta ku hlavnému mestu Kábul. Nasledujúci deň sa začalo obsadzovanie tohto mesta. Vládne hnutie sa stihlo presídliť južnejšie do starobylého, veľkého mesta Kandahár.

21. novembra sa vyskytli špekulácie o vyjednávaní Talibanu o kapitulácii, vzápätí však vládne hnutie, držiace pod kontrolou ešte rozsiahle južné provincie Afganistanu, vyjadruje odhodlanie bojovať. 25. novembra bolo Američanmi potlačené masívne trojdňové povstanie vo väznici v Mazar-i-Sharif (asi pol tisíca talibanských zajatcov mŕtvych). V ten istý deň USA podnikajú masívny vzdušný vpád „mariňákov“ neďaleko Kandaháru.

Mierové rozhovory[upraviť | upraviť zdroj]

27. novembra sa v nemeckom Bonne zišli na mierovej konferencii pod záštitou OSN zástupcovia štyroch strán, ktoré sa mali dohodnúť na novej post-talibanskej vláde. Vyjednávali tu predstavitelia Severnej koalície, Rímskej skupiny (skupina okolo bývalého afganského kráľa Mohammada Zahira Shaha), Pešavárskej skupiny (afganskí utečenci v Pakistane) a Cyperskej skupiny (afganskí exulanti).

5. decembra 2001 bol na stretnutí v Bonne zvolený do čela dočasnej afganskej vlády Hámid Karzaí. Na druhý deň Taliban súhlasil odstúpiť z Kandaháru, a tým aj od moci v krajine. Usáma bin Ládin a vodca Talibanu Mullah Omar sú však nezvestní.

11. decembra sa objavujú informácie, že Bin Ládin sa ukryl v systéme jaskýň Tora Bora vo východnej časti Afganistanu. Američana volia mohutný a rázny útok. 16. decembra USA vyhlasujú, že al-Káida v Afganistane prestala existovať a otvárajú po rokoch v Kábule svoju ambasádu.

Kapitulácia afganského vládneho hnutia[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 2002 Taliban definitívne kapituluje a moci sa v krajine ujíma dočasná vláda na čele s Karzáim. Mnohí talibanskí zajatci a členovia či spolupracovníci Al-Ká’idy sú prevezení na vojenskú základňu Guantanámo na Kube.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c - International Security Assistance Force Factsheet
  2. Congressional Research Services Report for Congress - U.S. Forces in Afghanistan
  3. a b RS22633 - U.S. Forces in Afghanistan
  4. Major-General Richard Barrons puts Taleban fighter numbers at 36,000
  5. Partlow, Joshua, "In Afghanistan, Taliban leaving al-Qaeda behind", washingtonpost.com, November 11, 2009. z 2010-02-09.
  6. Roberston, Nic., Cruickshank, Paul. Al Qaeda's training adapts to drone attacks. CNN. 31 July 2009.
  7. a b "A Sober Assessment of Afghanistan - washingtonpost.com", Washingtonpost.com. z October 2, 2008.
  8. Uzbek Fighters in Pakistan Reportedly Return to Afghanistan. Jamestown.org. prístup: October 2, 2008.
  9. Bajoria, Jayshree, "Pakistan's New Generation of Terrorists", Council on Foreign relations, 2009-10-26. z 2010-04-06.
  10. Pakistan Observer – Newspaper online edition – Article. Pakobserver.net: (2009-07-30). prístup: 2010-02-09.
  11. http://www.mcclatchydc.com/227/story/77193.html
  12. Scores Killed in Fresh Kunduz Fighting. Foxnews.com: (November 26, 2001). prístup: 20.07.2009.
  13. Friendly fire kills 3 GIs. Post-gazette.com. prístup: 20.07.2009.
  14. Terry McCarthy/Kunduz. A Volatile State Of Siege After a Taliban Ambush - Printout - TIME. Time.com. prístup: 20.07.2009.
  15. http://www.globalsecurity.org/military/library/news/2001/12/mil-011209-29caacd9.htm
  16. http://rawa.org/us-bomb.htm
  17. http://icasualties.org/oef/
  18. http://www.defenselink.mil/news/casualty.pdf
  19. http://www.mod.uk/DefenceInternet/AboutDefence/CorporatePublications/DoctrineOperationsandDiplomacyPublications/OperationsInAfghanistan/OpHerrickCasualtyAndFatalityTables.htm , http://www.mod.uk/NR/rdonlyres/C6B790C9-0C28-4B9D-866D-026BB1BA66F5/0/opherrickcasualtytablesto31may2010.pdf
  20. http://www.thecoast.ca/RealityBites/archives/2010/02/02/1580-canadian-soldiers-injured-and-killed-in-afghanistan
  21. http://www.dol.gov/owcp/dlhwc/dbaallnation.htm
  22. U.S. Planning Big New Prison in Afghanistan. Nytimes.com. prístup: 20.07.2009.
  23. The Taliban Resurgence in Afghanistan.
  24. Afghanistan: and the troubled future of unconventional warfare.
  25. Opium Harvest at Record Level in Afghanistan.
  26. Afghanistan opium at record high.
  27. Afghanistan could return to being a ‘failed State’.
  28. Osama bin Laden Wealthy Saudi exile is a terrorist mastermind.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]