Vojvodina
-
- Vojvodina je aj zastaraný výraz pre vojvodstvo (aj ako admin. jednotka v Poľsku), pozri vojvodstvo.
| Autonómna pokrajina Vojvodina | |
|---|---|
| Štát: | Srbsko |
| Úradné jazyky: | srbčina, maďarčina, slovenčina, |
| Rozloha: | 21 506 km² |
| Počet obyvateľov: | 1 931 809 (2011) |
| Hlavné mesto: | Nový Sad |
| Hustota obyvateľstva: | 89,85 obyv. / 1 km². |
| Oficiálna stránka : | vojvodina.gov.rs/ |
| Predseda vlády : | Bojan Pajtić |
Vojvodina je historické územie na severe Srbska, dnes administratívne Vojvodinský autonómny kraj (iný preklad: Autonómna pokrajina Vojvodina / Vojvodinská autonómna pokrajina; skrátene Vojvodina). Vojvodina susedí na západe s Chorvátskom, na severe s Maďarskom a na východe s Rumunskom.
Obsah |
Oficiálny názov v úradných jazykoch [upraviť]
- srbský: Аутономна Покрајина Војводина/Autonomna Pokrajina Vojvodina
- maďarský: Vajdaság Autonóm Tartomány
- slovenský: Autonómna pokrajina Vojvodina [pozn 1]
- rumunský: Provincia Autonomă Voivodina
- chorvátsky: Autonomna Pokrajina Vojvodina
- rusínsky: Автономна Покраїна Войводина),
Dejiny [upraviť]
Oblasť bola dôležitá už v časoch Rímskej ríše, nachádzalo sa tu mesto Sirmium (dnes Sremska Mitrovica). Počas 6. storočia prišli do oblasti Slovania, v 9. storočí si Vojvodinu podmanili Maďari, v ich moci ostala až do 16. storočia. Po bitke pri Moháči v roku 1526 a páde Banátu (1552) sa oblasť dostala pod kontrolu Osmanskej ríše. Vďaka zmluve z roku 1699 a neskôr z roku 1718 Vojvodina pripadla Rakúsku. Po 1. svetovej vojne sa stala súčasťou Kráľovstva SHS a po druhej svetovej vojne vznikol 1. septembra 1945 v rámci federalizovanej Juhoslávie Vojvodinský autonómny kraj ako časť Srbska.
Administratívne členenie [upraviť]
Vojvodina je rozdelená na 7 obvodov (okresov; po srbsky: okrug):
- Západobáčsky obvod (Báčka)
- Severobáčsky obvod (Báčka)
- Juhobáčsky obvod (Báčka)
- Severobanátsky obvod (Banát)
- Stredobanátsky obvod (Banát)
- Juhobanátsky obvod (Banát)
- Sriemsky obvod (Sriem)
V zátvorke je uvedené, do ktorej historickej oblasti obvod patrí.
Obvody sa ďalej delia na obce (po srbsky: opština).
Geografia [upraviť]
Rozprestiera sa na území štyroch historických regiónov - Báčky, Banátu, Sriemu a z malej časti Mačvy. Hlavným a zároveň najväčším mestom je Nový Sad, druhým v poradí je Subotica. Rozloha je 21 506 km², počet obyvateľov: 1 931 809, hustota obyvateľstva: 89,85/km² (2011). Nachádza sa v strednej Európe, severnej časti Srbska na Panónskej nížine. Územie je rozdelené riekami Dunaj a Tisa na Báčku, Banát a Sriem.
Národnostné zloženie (2002) [upraviť]
Vojvodina je národnostne veľmi rozmanitá oblasť. Existuje tu šesť úradných jazykov: srbčina, maďarčina, slovenčina, rumunčina, chorvátčina a rusínčina.
- Srbi 65,05%
- Maďari 14,28%
- Slováci 2,79%
- Chorváti 2,78%
- Juhoslovania 2,45%
- Čiernohorci 1,75%
- Rumuni 1,5%
- Rómovia 1,43%
- Iní 7,97%
Slováci vo Vojvodine [upraviť]
Slováci sú treťou najpočetnejšou národnosťou vo Vojvodine. Tvoria absolútnu väčšinu v obci Petrovec (66,42 %) [1] a sú najvýznamnejšou národnosťou v obci Kovačica (41,07 %). Najviac Slovákov žije Kovačici (5697), potom v Báčskom Petrovci (5549)[2]. Celkovo žije vo Vojvodine 56,637 Slovákov, čo tvorí 2,79 %. Sú potomkami prevažne evanjelických vysťahovalcov z 18. storočia, ktorí sa usadili na úrodnom území, riedko obývanom po spustošení Turkami. Zachovávajú si jazyk i folklórne zvyky svojich predkov.
Poznámky [upraviť]
- ↑ Oficiálny názov v Srbsku znie "Autonómna pokrajina Vojvodina", oficiálny názov podľa slovenského Úradu geodézie znie "Vojvodinský autonómny kraj". O preklade slova pokrajina pozri článok Administratívne členenie Srbska.
Referencie [upraviť]
Externé odkazy [upraviť]
- Oficiálna stránka Vlády Vojvodinskej autonómnej oblasti (po srbsky) (po anglicky)
- výtvarné umenie vojvodinských Slovákov (po slovensky)
- stránka, venujúca sa politike vojvodinských Slovákov
|
|||||||||||||