Volga
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
| Volga | |
| rus. Волга | |
| rieka | |
|
Volga v Uljanovsku
|
|
| Štát | |
|---|---|
| Regióny |
13
|
| Mestá |
26
|
| Hlavné prítoky | |
| - ľavostranné | Kama |
| - pravostranné | Oka |
| Zdrojnica | |
| - poloha | Valdajská vrchovina, Tverská oblasť |
| - výška | 225 m |
| - súradnice | |
| Ústie | Kaspické more |
| - poloha | Astrachánska oblasť |
| - výška | –28 m |
| - súradnice | |
| Dĺžka | 3 530 km |
| Povodie | 1 361 000 km² (136 100 000 ha) |
| Prietok | Volgograd |
| - priemerný | 8 060 m³/s |
| Wikimedia Commons: Volga | |
Volga (rus. Волга, po tatársky İdel, İdil alebo İtil, po mordvicky Рав) je s dĺžkou 3 530 km (podľa niektorých odborníkov 3 430 km; pred výstavbou priehrad 3 690 km[1]) najdlhšia rieka Európy. V antike bola známa pod menom Atil, v gréckej podobe Rha.
Pramení vo Valdajskej vrchovine (po rusky Валдайская возвышенность) pri dedine Volgoverchovie, 228 metrov nad morom a ústí v Kaspickom mori (-28 m n. m.), má spád len 256 m.
Do Volgy vteká asi 200 riek, v jej povodí je 151 000 riek, potokov a sezónnych tokov na ploche 1 361 000 km². Ako vodná magistrála spája Volga severnú, strednú a západnú Európu s Kaspickým morom a strednou Áziou. Priemerný ročný prietok je 258 miliárd m³.
Obsah |
Priehrady na Volge [upraviť]
Volga má najmä na strednom toku veľa priehrad:
- Rybinská priehrada
- Nižnonovgorodská priehrada
- Čeeboksarská priehrada
- Samarská priehrada
- Saratovská priehrada
- Volgogradská priehrada
Dôležité prítoky Volgy [upraviť]
Mestá na Volge [upraviť]
- Ržev
- Tver
- Dubna
- Kimry
- Rybinsk
- Jaroslavľ
- Kostroma
- Kinešma
- Nižný Novgorod
- Bor
- Kstovo
- Čeboksary
- Zelenodolsk
- Kazaň
- Uljanovsk
- Toljatti
- Samara
- Syzran
- Balakovo
- Saratov
- Marks
- Engels
- Kamyšin
- Volgograd
- Volžskij
- Astrachaň
Iné projekty [upraviť]
Referencie [upraviť]
- ↑ Найденко В.В. Великая Волга на рубеже тысячелетий: От экологического кризиса к устойчивому развитию. Т. 1. Общая характеристика бассейна реки Волги. Анализ причин экологического кризиса. Н. Новгород, 2003. С. 9