Volga

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Volga pozri Volga (rozlišovacia stránka).
Súradnice: 45°50′30″S 47°58′17″V / 45.84167°S 47.97139°V / 45.84167; 47.97139
Volga
rus. Волга
rieka
Volga Ulyanovsk-oliv.jpg
Volga v Uljanovsku
Štát Rusko Rusko
Regióny
Mestá
Hlavné prítoky
 - ľavostranné Kama
 - pravostranné Oka
Zdrojnica
 - poloha Valdajská vrchovina, Tverská oblasť
 - výška 225 m
 - súradnice 57°15′31″S 32°28′22″V / 57.25861°S 32.47278°V / 57.25861; 32.47278
Ústie Kaspické more
 - poloha Astrachánska oblasť
 - výška –28 m
 - súradnice 45°50′30″S 47°58′17″V / 45.84167°S 47.97139°V / 45.84167; 47.97139
Dĺžka 3 530 km
Povodie 1 361 000 km² (136 100 000 ha)
Prietok Volgograd
 - priemerný 8 060 /s
Tok a povodie Volgy
Tok a povodie Volgy
Wikimedia Commons: Volga

Volga (rus. Волга, po tatársky İdel, İdil alebo İtil, po mordvicky Рав) je s dĺžkou 3 530 km (podľa niektorých odborníkov 3 430 km; pred výstavbou priehrad 3 690 km[1]) najdlhšia rieka Európy. V antike bola známa pod menom Atil, v gréckej podobe Rha.

Pramení vo Valdajskej vrchovine (po rusky Валдайская возвышенность) pri dedine Volgoverchovie, 228 metrov nad morom a ústí v Kaspickom mori (-28 m n. m.), má spád len 256 m.

Do Volgy vteká asi 200 riek, v jej povodí je 151 000 riek, potokov a sezónnych tokov na ploche 1 361 000 km². Ako vodná magistrála spája Volga severnú, strednú a západnú Európu s Kaspickým morom a strednou Áziou. Priemerný ročný prietok je 258 miliárd m³.

Priehrady na Volge[upraviť | upraviť zdroj]

Volga má najmä na strednom toku veľa priehrad:

Dôležité prítoky Volgy[upraviť | upraviť zdroj]

Mestá na Volge[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]


Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Найденко В.В. Великая Волга на рубеже тысячелетий: От экологического кризиса к устойчивому развитию. Т. 1. Общая характеристика бассейна реки Волги. Анализ причин экологического кризиса. Н. Новгород, 2003. С. 9