Volovské vrchy
| Volovské vrchy | |
| pohorie | |
 Rožňavská kotlina a vpravo v pozadí planiny Slovenského krasu z vrcholu Skalisko.
|
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Košický kraj |
| Časť | Vnútorné Západné Karpaty |
| Najvyšší bod | Zlatý stôl |
| - výška | 1 322,4 m n. m. |
 Poloha Volovských vrchov
|
|
| Wikimedia Commons: Volovské vrchy | |
Volovské vrchy sú krajinný celok, najväčšia časť, Slovenského rudohoria. Ležia v jeho východnej časti a najvyšší vrch Zlatý stôl dosahuje výšku 1 322,4 m n. m..
Zo severu hraničia s Hornádskou kotlinou, zo severovýchodu s Čiernou horou, z juhovýchodu ich ohraničuje Košická kotlina, z juhu Slovenský kras a Rožňavská kotlina, z juhozápadu Revúcka vrchovina, zo západu Stolické vrchy a zo severozápadu Spišsko-gemerský kras.
Aj keď Volovské vrchy vystupujú ako jednotný celok paleoštruktúry Západných Karpát, morfologicky nie je jednotný.
Obsah |
Delenie na podcelky [upraviť]
Z geomorfologického hľadiska sa členia na nasledovné podcelky[1]:
- Havranie vrchy (niektoré členenia tento celok neuvádzajú)
- Knola
- Zlatý stôl
- Hnilecké vrchy s časťami Galmus a Hnilecké podolie
- Pipitka
- Kojšovská hoľa s časťou Hámorská brázda
- Holička
Sedlá [upraviť]
Najdôležitejšími sedlami v geomorfologickom celku sú
Vtáčie územie [upraviť]
Vtáčie územie v oblasti Volovských vrchov má rozlohu 12 014 ha. Je jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov ako sú bocian čierny, včelár lesný, sova dlhochvostá, žlna sivá či iné.[2]
Referencie [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Volovské vrchy
