Volovské vrchy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Volovské vrchy
pohorie
Volovec newyear 1.jpg
Rožňavská kotlina a vpravo v pozadí planiny Slovenského krasu z vrcholu Skalisko.
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický kraj
Časť Vnútorné Západné Karpaty
Najvyšší bod Zlatý stôl
 - výška 1 322,4 m n. m.
Poloha Volovských vrchov
Poloha Volovských vrchov
Wikimedia Commons: Volovské vrchy

Volovské vrchy sú krajinný celok, najväčšia časť, Slovenského rudohoria. Ležia v jeho východnej časti a najvyšší vrch Zlatý stôl dosahuje výšku 1 322,4 m n. m..

Zo severu hraničia s Hornádskou kotlinou, zo severovýchodu s Čiernou horou, z juhovýchodu ich ohraničuje Košická kotlina, z juhu Slovenský kras a Rožňavská kotlina, z juhozápadu Revúcka vrchovina, zo západu Stolické vrchy a zo severozápadu Spišsko-gemerský kras.

Aj keď Volovské vrchy vystupujú ako jednotný celok paleoštruktúry Západných Karpát, morfologicky nie je jednotný.

Delenie na podcelky[upraviť | upraviť zdroj]

Z geomorfologického hľadiska sa členia na nasledovné podcelky[1]:

Sedlá[upraviť | upraviť zdroj]

Najdôležitejšími sedlami v geomorfologickom celku sú

Vtáčie územie[upraviť | upraviť zdroj]

Vtáčie územie v oblasti Volovských vrchov má rozlohu 12 014 ha. Je jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov ako sú bocian čierny, včelár lesný, sova dlhochvostá, žlna sivá či iné.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Mazúr, E., Lukniš, M. 1986, Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava
  2. Vedecký návrh chránených vtáčích území [online]. sopsr.sk, [cit. 2011-09-03]. [www.sopsr.sk/natura/dokumenty/vtacie_uzemia_zoznam/navrhovane_uzemia_zoznam.doc Dostupné online.]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]