Vráble
| Vráble | |
| mesto | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Nitra |
| Región | Požitavie |
| Rieka | Žitava |
| Nadmorská výška | 142 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 38,31 km² (3 831 ha) |
| Obyvateľstvo | 8 983 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 234,48 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1265 |
| Primátor | Ing. Tibor Tóth[2] (SDKÚ-DS, KDH, SaS) |
| PSČ | 952 01 |
| ŠÚJ | 500933 |
| EČV | NR |
| Tel. predvoľba | +421-37 |
  Poloha mesta na Slovensku
|
|
 Poloha mesta v rámci Nitrianskeho kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.vrable.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Vráble (maď. Verebély, historický názov Werebel) sú mesto ležiace v Nitrianskom kraji. V meste je rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1901 a kaplnka sv. Urbana.
Obsah |
Polohopis [upraviť]
Časti mesta [upraviť]
- Vráble
- Dyčka
- Horný Ohaj
Vodné toky [upraviť]
- Žitava
- Telinský potok
- Širočina
- Hosťovský potok
Vodné plochy [upraviť]
- Vodná nádrž Vráble, v smere cesty Nitra-Vráble po ľavej strane Dyčanské jazero
Dejiny [upraviť]
Územie mesta bolo osídlené už v neolite (6000 – 2000 pred Kr.). Archeologicky je doložené opevnené sídlisko hatvanskej a maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej, kostrové hroby zo strednej doby bronzovej, sídlisko halštatské a laténske, germánska osada z 2. – 4. storočia, slovanské sídlisko z 9. storočia.
Vráble sú prvýkrát písomne doložené v roku 1265 ako Verebel. Od roku 1294 boli Vráble trhovým miestom. V 13. storočí obec patrila ostrihomskému arcibiskupstvu. Od polovice 16. storočia sa vyvíjali ako zemepánske mestečko. V erbe mali svätého Vojtecha.
Vráble boli v čase protitureckých bojov dôležitým oporným bodom. Prvým náporom Turkov bolo mestečko vystavené už v roku 1530. Až v roku 1624 sa rozhodlo, že tu bude postavená pevnosť na obranu mesta a okolia známa aj ako Zemný hrad. Jej obrancovia mestečko pred Turkami v roku 1626 uchránili, ale v roku 1653 Turci obranu prekonali a mesto vyplienili.
V roku 1918 po rozpade Rakúsko-Uhorska sa mesto stalo súčasťou Česko-Slovenska. Výsledkom Prvej Viedenskej arbitráži bolo, že Vráble sa stali súčasťou Maďarska v rokoch 1938 – 1945.
Obyvateľstvo [upraviť]
Etnické zloženie obyvateľstva [upraviť]
- Slováci – 93,32 %
- Maďari – 4,69 %
- Rómovia – 0,78 %
- Česi – 0,55 %
- Ukrajinci – 0,04 %
a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva [upraviť]
- rímski katolíci – 88,41 %
- bez vyznania – 8,53 %
- protestanti (hl. evanjelici a. v.) – 0,62 %
- grécki katolíci – 0,19 %
- pravoslávni – 0,02 %
a iní
Partnerské mestá [upraviť]
Kultúra a zaujímavosti [upraviť]
- Vrábeľský jarmok (jún)
- RockShow Vráble (august)
- Sinemashow (26. december)
- SolarFest na Mašekovom mlyne (august)
- Slávnosti vinobrania (september)
Múzeá [upraviť]
- Živý agrárny skanzen, Mašekov mlyn Vráble
Hudba [upraviť]
- Vrábeľské jazzové dni (jún)
- Rock show – hudobný festival (august)
- Hodový koncert (október)
Stavby [upraviť]
Pamiatky [upraviť]
- Neorománsky kostol Preblahoslavenej Panny Márie
- Kostol v Dyčke a Hornom Ohaji
- Kaštieľ Boronakiovcov (dnes farský úrad)
- Kaštieľ Schickovcov (dnes SOU)
- Stoličný dom (Hlavná ulica)
- Mašekov mlyn (Rodinná farma Mašekov mlyn)
- Rodinná krypta Néčeiovcov (vrábeľské vinohrady)
- Rodinná krypta Godinovcov (vrábeľský cintorín)
Pomníky [upraviť]
- pomnik SNP pri kostole
- rodinná krypta Godinovcov (cintorín Vráble)
- Pamätník vojakov 1919
Parky [upraviť]
- Park Žitava
- Mestský park za kinom Tatra
Šport [upraviť]
- Spartak Vráble
- Vrábeľská Hokejbalová Liga
- Klub turistov Vráble
- Stolnotenisový oddiel 1.Z.Š.
- Gold´s Gym (kulturistický oddiel)
- Cykloturistika (Požitavské cyklotrasy)
Hospodárstvo a infraštruktúra [upraviť]
Dôležité firmy [upraviť]
- Delux, Matador Automotive, Huhn Press Tech, Semecs, HTP-Slovakia (Plasmet), Prime Media,
- Hefra, Švec a spol., Maratom, Seso, Tesgal, Aquaprint,
- Priemyselný park – Kongsberg, Miba, Slovmedical, Cesam, ICU Medical,
Infraštruktúra [upraviť]
- cesta I/51 Nitra – Vráble – Levice
- cesta II/511 Zlaté Moravce – Vráble – Dvory nad Žitavou
Školstvo [upraviť]
- Základná škola sidl.Luky
- SOU – ul. 1. mája
- Gymnázium Školská ulica
- ZŠ sv. Vojtecha, Levická ulica
- ZŠ Viliama Záborského
- Špeciálna základná škola, Nám. KPT. Nálepku
Osobnosti [upraviť]
- Gróf Mikuláš Nadaný (vrábeľský predialista a hradný kapitán)
- Doc. Imrich Godin (operný spevák a pedagóg)
- Prof. Viliam Obert (didaktik literatúry)
- Jozef Néčei (vrábeľský kráľovský poštmajster)
- Štefan Nécsey (= Néčei) – amatérsky entomológ – lepidopterológ, maliar a ilustrátor zvierat.
- Michal de Verebel (majiteľ hradu Hrušov)
- František Richard Osvald (národný buditeľ, kaplán vo Vrábľoch)
- Janko Štúr (stoličný úradník)
- Ján Sigrai (vrábeľský hradný kapitán)
- Žigmund Esterházi (vrábeľský hradný kapitán)
- Alexander Dilles (zakladateľ Stoličného múzea v Zl. Moravciach)
- Viktor Porubec (vrábeľský kronikár)
- Ján Trubíni (katolícky kňaz)
- Vladimír Velecký (vrábeľský richtár, zavraždený komunistami)
- Viliam Záborský (herec a recitátor)
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Ing. Tibor Tóth je v zozname. Dostupné online.
