Veľrybovec sivý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Vráskavec sivý)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Veľrybovec sivý
Vráskavec sivý
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Cicavce Mammalia
Podtrieda (subclassis) Živorodé (Živorodce) Theria
Nadrad (superordo) Placentovce Eutheria
Rad (ordo) Veľryby Cetacea
Podrad (subordo) Kosticovce Mysticeti
Čeľaď (familia) Eschrichtiidae .
Rod (genus) Veľrybovec Eschrichtius
Druh (species) Veľrybovec sivý
E. robustus
Vedecký názov
Eschrichtius robustus
Lilljeborg, 1861
Synonymá:
veľrybovec sivý
Cetacea range map Gray Whale.png
Rozšírenie vráskavca sivého.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Veľrybovec sivý[1] (staršie vráskavec sivý; lat. Eschrichtius robustus) je druh veľryby čeľade Eschrichtiidae.

Veľrybovec sivý je jediný recentný druh rodu Eschrichtius a jediný recentný druh v čeľadi Eschrichtiidae.

Podobne ako iné kosticovce, prijíma potravu filtrovaním. Jeho zvláštnosťou je to, že sa za ňou ponára k usadeninám v plytčinách, naberá plnú papuľu bahna a krátkymi a hrubými kosticami z neho filtruje červy, hviezdice, kôrovce a iné malé živočíchy. Tento druh vydáva chrochtavé, kvílivé stonavé a cvakavé zvuky. Funkcia týchto zvukových signálov je málo preskúmaná.

Veľrybovec sivý je štíhlejší ako pravé veľryby, ale zato robustnejší ako vráskavce. Jeho kostice dosahujú len 40 cm. Na každej strane čeľuste má po 130 – 180 kostíc. Veľrybovce sivé sa kŕmia v blízkosti pobreží, a tak sú na očiach zvedavcov, zvlášť vo východnom Pacifiku. Tieto veľryby migrujú v skupinách do 10 jedincov na sever na letné krmoviská a na juh do lagún s teplou vodou, kde odpočívajú a rodia mláďatá. Uskutočňujú najdlhšie sťahovanie spomedzi cicavcov – každý rok do 20 000 km.

Populácie vo východnom Pacifiku začali po vyhlásení ochrany roku 1946 narastať. Naproti tomu počty v západnom Pacifiku zostávajú stále nízke. Mnoho kosticovcov, nevnímajúc veľrybovce sivé, „špiónuje“ vo vertikálnej polohe s vynorenou hlavou. Možno takto hľadajú iné veľryby, sledujú vzdialenosť od pobrežia alebo kontrolujú vodné prúdy, ktorými migrujú. Veľrybovce sivé plávajú koordinovane, zoradené za sebou alebo v oblúkovom útvare.

Súhrnné informácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dĺžka: 13 – 15 m
  • Hmotnosť: 14 – 35 ton
  • Výskyt: Severný Pacifik
  • Sociabilita: Skupina
  • Status: Ohrozený
  • Biotopy výskytu: Otvorené more a oceán

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. CARWARDINE, Mark. Veľryby, delfíny a sviňuchy. [s.l.] : Ikar, 2007. ISBN 9788055114477.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]