Vrícko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°58′10″S 18°42′21″V / 48.969444°S 18.705833°V / 48.969444; 18.705833
Vrícko
obec
Vricko kirche.JPG
Kostol v obci
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Martin
Región Turiec
Nadmorská výška 592 m n. m.
Súradnice 48°58′10″S 18°42′21″V / 48.969444°S 18.705833°V / 48.969444; 18.705833
Rozloha 29,57 km² (2 957 ha) [1]
Obyvateľstvo 454 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 15,35 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1594
Starosta František Hideg[3] (nezávislý)
PSČ 038 31
ŠÚJ 512796
EČV MT
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
Vrícko 136
E-mailová adresa obec.vricko@stonline.sk
Telefón 043/493 34 00
Fax 043/493 34 00
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Vrícko
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Vrícko je obec na Slovensku v okrese Martin. Tvoria ju dve časti: samotné Vrícko a Predvrícko. Nachádza sa v Lúčanskej Malej Fatre 9 km na západ od Kláštora pod Znievom. Tečie cez ňu vodný tok Vríca.

Takmer na konci obce sa nachádza kláštor Milosrdných sestier sv. Vincenta de Paul - Satmárky. V obci sídli aj Charitný dom a kongregácia komunity Rodina Nepoškvrnenej. Vrícko sa nachádza v prostredí človekom málo dotknutej prírody. Okolie je vhodné na letnú turistiku. V blízkosti je množstvo hôr, Kľacký vodopád vysoký 30 m a malá jaskyňa.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec vznikla na konci 14. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1594. Najskôr ju vlastnili Jezuiti sídliaci v Kláštore pod Znievom. Vrícko ako súčasť Hauerlandu bolo osídlené zväčša nemeckým obyvateľstvom, ktoré bolo po druhej svetovej vojne odsunuté. Nemecké obyvateľstvo nazývalo vtedy obec Vrícko: Munichwiese (Mníchova Lúka).

Pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • renesančný rímskokatolícky Kostol sv. Bartolomeja, zo 17. storočia (pôvodne renesančný), rozšírený a upravený v roku 1799 [4]
  • zachovaná zvonica z 19. storočia
  • zrubové trojpriestorové domy z 19. storočia, často podmurované so sedlovou šindľovou strechou a doskovým štítom

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Vrícko vraj dostala obec podľa tvaru výbežku chotára - vreca.

Vývin názvu obce [5]

  • 1773Vriczka, Vriszka, Minich-Wiesen, Wriczko
  • 1786Wriczka, Münichwiesen
  • 1808Vriczko, Münichwiesen, Wřícko
  • 1863Wricko
  • 18731907 Vrickó
  • 1913Turócremete
  • 1920Vrícko

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov a domov v rokoch 1869-2001. [6] [7]
Rok 1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1950 1961 1970 1980 1991 2001
Počet obyvateľov 1625 1674 1874 2084 2052 1969 2172 202 523 455   422 401
Počet domov   164 140 335 380 374 426 235 139 125   132 161

Výrazný pokles počtu obyvateľov nastal po druhej svetovej vojne. Povojnová kolektívna vina zapríčinila, že v tých rokoch musela väčšina (spomínaných je až 90%)[8] karpatských Nemcov opustiť svoje domovy a boli odsunutí zo Slovenska. Presídleniu sa nevyhli ani obyvatelia Vrícka, v ktorom Nemci do vojny tvorili 93% populácie (údaj zo sčítania v roku 1930).

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Vrícko je prístupné autom z Kláštora pod Znievom alebo od Prievidze, či Rajca cez Kľačno a Vrícke sedlo. Autobus do obce chodí na trasách Martin - Kláštor pod Znievom - Vrícko a Turčianske Teplice - Kláštor pod Znievom - Vrícko.

Najbližšie železničné spojenie je v Kláštore pod Znievom.

Cez obec prechádza žltá cyklotrasa z Predvrícka, kde sa napája na zelenú cyklisticku trasu, ktorá smeruje z Turčianskych Teplíc do Kláštora pod Znievom.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997) . Bratislava : Veda, 1998.
  5. Malá Fatra, turistický sprievodca ČSFR. Bratislava : Šport, 1990. S. 266-267.
  6. Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850-1970. Praha : Federální statistický úřad, 1978. S. 1008-1009.
  7. Štatistický úrad SR
  8. SME (7. 8. 2008): Hauerland - ostrov spomienok

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]