Vraždy pri jazere Bodom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Vraždy pri jazere Bodom sú trojnásobná vražda, ktorá sa udiala v južnom Fínsku v roku 1960 pri jazere Bodom v meste Espoo, asi 22 km západne od Helsiniek. V noci 4. júla 1960 táborili štyria mladí ľudia na brehu jazera, keď neznámy vrah troch z nich zabil nožom a štvrtého zranil. Jediný, ktorý prežil, Nils Gustafsson, potom žil normálnym životom až do roku 2004, kedy sa stal sám po 44 rokoch podozrivý. V októbri 2005 bol potom okresným súdom s konečnou platnosťou oslobodený.

Bodomské vraždy boli a sú veľmi diskutovanou témou vo fínskych médiách a v prípade, že sa objaví nová informácia alebo teória, dostávajú sa obvykle opäť na prvé stránky novín.

Obete[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maila Irmeli Björklund, 15 rokov
  • Anja Tuulikki Mäki, 15 rokov
  • Seppo Antero Boisman, 18 rokov
  • Nils Gustafsson, vtedy 18 rokov, jediný ktorý prežil, roku 2004 zatknutý, prepustený 2005, zbavený viny

Teória[upraviť | upraviť zdroj]

Zhruba 12 rokov po vraždách - medzi 3. a 4. júlom 1972 - napísal istý samovrah vo svojom liste na rozlúčku, že to bol on, kto spáchal bodomské vraždy. 4. júla 1960 pracoval blízko jazera a predal obetiam limonádu. Obecne sa o ňom vedelo, že nemá rád ľudí, čo v okolí jazera táborili. Policajné vyšetrovanie napriek tomu dokázalo jeho nevinu a zistilo samovrahove alibi (v dobe spáchania vrážd spal doma so svojou ženou, ktorá to potvrdila).

V roku 2003 profesor Jorma Palo publikoval knihu so svojou teóriou. Roku 1960 Palo pracoval ako doktor v neďalekej nemocnici. Krátko po vraždách ošetril veľmi podozrivého muža. Bol to Nemec Hans Assmann, ktorý v tej dobe pracoval ako agent KGB. Podľa Pala stála za nedostatočným vyšetrením Assmanna diplomatická kamufláž. Polícia toto vyvrátila tým, že Assmann mal právoplatné alibi. V roku 1997, krátko pred svojou smrťou, priznal Assmann vraždy istému fínskemu novinárovi.

Zatknutie Nilsa Gustafssona[upraviť | upraviť zdroj]

Koncom marca 2004, takmer štyridsaťštyri rokov po vraždách bol Nils Gustafsson políciou zatknutý. Začiatkom roku prehlásila fínska centrálna vyšetrovacia služba (Keskusrikospoliisi, KRP), že prípad bol vyriešený na základe novej analýzy krvných stôp. podľa oficiálneho prehlásenia mal nils Gustafsson pred vraždami žiarlivú scénu s Irmeli Björklund, ktorá bola vtedy jeho nová priateľka. Irmeli bola mnohonásobne viac dobodaná ešte po svojej smrti, zatiaľ čo dve druhé obete boli zavraždené omnoho menej brutálne. Gustafssonove zranenia neboli príliš vážne. Súd začal 4. augusta 2005. Obžaloba požadovala pre Gustafssona doživotný trest. Podľa obžaloby opätovné vyšetrovanie za pomoci najmodernejších techník ako test DNA, že vinníkom je práve Gustafsson. Obhajoba argumentovala tým, že vraždy boli dielom jednej, či viacerých neznámych osôb a že Gustafsson utrpel zranenia podobné tým, na ktoré zomreli ostatné obeti a kvôli ktorým by nebol schopný zabiť troch ľudí. 7. októbra bol Nils Gustafsson oslobodený.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Referencia[upraviť | upraviť zdroj]