Vranie
| Vranie | |
| mestská časť Žiliny | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Žilina |
| Región | Horné Považie |
| Vodný tok | Kysuca |
| Nadmorská výška | 350 m n. m. |
| Súradnice | 49°15′32″S 18°44′47″V / 49,2589°S 18,7464°V |
| Rozloha | 2,4636 km² (246 ha) |
| Obyvateľstvo | 774 (30.6.2023) [1] |
| Hustota | 314,17 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1438 |
| PSČ | 010 14 |
| EČV (do r. 2022) | ZA |
| Tel. predvoľba | +421-41 |
  Poloha mestskej časti na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa mestskej časti
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Vranie je mestská časť mesta Žilina.[2] Leží na pravej strane rieky Kysuca pred Kysuckou bránou. Od mestskej časti Brodno ho oddeľuje rieka Kysuca a na juhu susedí s mestskou časťou Považský Chlmec. Susedí s obcami Divinka, Divina a Rudinka. Hranica s Divinou meria 138,95 metra a nachádza sa na turistickom chodníku označenom modrou značkou kúsok od divinskej osady Bálovce. Obce Vranie a Brodno vznikli v rozšírenom priestore údolia rieky, tesne pred Kysuckou bránou, ktorej dominujú vrchy Rochovica a Brodnianka. Údolím rieky Kysuca prechádza aj Košicko-bohumínska železnica a štvorpruhová komunikácia, budúca diaľnica D3.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Pri kopaní základov rodinného domu sa tu našlo sídlisko púchovskej kultúry z konca mladšej doby železnej. V roku 1999 bol na vrchu Rochovica nájdený súbor 64 strieborných keltských mincí o hmotnosti 510,991 g s dvoma bronzovými sponami a to z obdobia rokov 2 pred Kr. až 14 po Kr. (zdroj: Slovenská archeológia, Ročník I,II, číslo 1, rok 2004). Vranie sa spomína roku 1438 ako Vranye a roku 1598 ako Wranie. V erbe malo vranu, sediacu na kríku, ktorý vyrastá z pažite. Patrilo pod budatínske panstvo. Obyvatelia sa zaoberali košikárstvom a bolo známe dobrými slivkami. Roku 1784 malo 30 domov a 168 obyvateľov a roku 1980 už 832 obyvateľov. V tomto roku bolo pripojené k mestu Žilina.
Zástavba[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodne bola obec postavená na strmých svahoch s malebnými výhľadmi do údolia Kysuce a smerom do Žilinskej kotliny. Od severu bola chránená vrchom Rochovica, ktorý bol v roku 1972 vyhlásený za štátnu prírodnú rezerváciu, neskôr prekategorizovanú na prírodnú rezerváciu. Výstavba sa postupne rozširovala po svahoch popri ceste do Považského Chlmca a smerom k Rochovici. Neskoršie sa výstavba sústredila aj okolo cesty smerom ku rieke Kysuca. V posledných rokoch bol zastavaný aj rovinatý priestor okolo rieky Kysuca. Stará časť Vrania postavená na strmých svahoch si aj naďalej zachovala malebný charakter.
Uprostred obce je malé námestie, v skutočnosti je to malý rozšírený priestor, do ktorého prichádzajú štyri cesty. Tu končí aj MHD autobusová linka č. 30 zo Žiliny, ktorá prichádza úzkou komunikáciou v strmom svahu. V tomto úseku môže prechádzať po ceste len jedno vozidlo. Autobus na námestí nemá priestor na otáčanie, a preto sa musí otáčať úvraťovo. Vyžaduje to zručnosť vodiča, lebo priestor na otáčanie sa nachádza ešte na šikmom svahu. Na námestí je postavená Kaplnka sv. Cyrila a Metoda z roku 1947, kultúrny dom a neďaleko vyviera pramenistá voda. Škola v obci bola postavená až za prvej republiky, ale už neexistuje. Teraz sa tam nachádza materská škola, ktorú už tiež zrušili, a blízko je pamätník obetiam II. svetovej vojny. V starej časti je aj cintorín a nad obcou sa nachádza záhradkárska osada. Menšia záhradkárska osada sa nachádza aj na dolnom konci obce, hneď vedľa ihriska a neďaleko od rieky Kysuca.
Po pričlenení k mestu Žilina dostali cesty a uličky vo Vraní pomenovanie po vtákoch. Ulice Vrania, Drozdia, Jastrabia, Ďatlia, Holubia, Stračia, Labutia a Stehlíčia sú nezameniteľné. Vranie patrí pod Rímskokatolícky farský úrad v Brodne, ktorý leží za riekou Kysuca, cez ktorú je postavená lanová lávka.
Turistika[upraviť | upraviť zdroj]
Na území mestskej časti Vranie sa nenachádza nijaký priemysel. Pekné prírodné prostredie je využívané na turistiku a cykloturistiku. V blízkosti sa nachádza vrch Rochovica (639,6 m n. m.), ktorý bol vyhlásený v roku 1972 za štátnu prírodnú rezerváciu aj vďaka tomu, že práve tu končí severná hranica výskytu drieňa obyčajného (Cornus mas) na Slovensku. Rozprestiera sa na katastrálnom území obcí Vranie a Rudinka. Má výmeru 31,58 ha a predmetom ochrany sú teplomilné spoločenstvá rastlín s drieňom, ktoré sa nachádzajú na južnom svahu. Obdobne ako na blízkej Brodnianke (719,8 m n. m.), s ktorou vytvárajú známu Kysuckú bránu, dominujú bukové porasty. Z vrcholu je krásny výhľad na údolie rieky Kysuca a Žilinskú kotlinu.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ zilina.sk, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. Archivované 2023-07-11 z originálu.
- ↑ Vranie. In: Zoznam obcí, častí obcí a vojenských obvodov Slovenskej republiky tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, 2018-05-02, [cit. 2023-11-19]. S. 29. Dostupné online.
