Vranovec štvorlistý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vranovec štvorlistý
Paris quadrifolia 2011 G2.jpg
Vedecká klasifikácia
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Rastliny Vegetabilia
Podríša (subregnum) Zelené Viridiplantae, Chlorobionta
Vývojová línia Cievnaté Tracheophyta
Vývojová vetva Semenné Spermatophyta
Oddelenie magnóliorasty Magnoliophyta
Trieda (classis) jednoklíčnolistové Monocotyledonae
Rad (ordo) Ľaliotvaré Liliales
Čeľaď (familia) Kýchavicovité Melanthiaceae
Rod (genus) Vranovec Paris
Druh (species) Vranovec štvorlistý Paris quadrifolia
Vedecký názov
'

Vranovec štvorlistý (Paris quadrifolia), ľudovo vranie oko, je jedovatá rastlina z čeľade ľaliovité (Liliaceae).

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Vranovec štvorlistý je trvalka s výškou do 40 cm, ktorá je nápadná štvoricou veľkých listov usporiadaných v praslene. Široké listy majú elipsovitý tvar so zahroteným koncom. Ich žilnatina je sieťovitá a nemajú listovú stopku. Zriedkavo môže byť počet listov päť alebo šesť. Okrem tejto jedinej štvorice listov je stonka holá a nerozkonárená.

Na vrchole stopky dva až päť cm nad listami vyrastá kvet s dĺžkou 2 až 4 cm. Na rozdiel od ostatných druhov čeľade ľaliovité, ktoré majú trojpočetné kvety, vranie oko ich má štvorpočetné. Táto osobitosť podobne ako sieťovitá žilnatina spôsobili, že táto rastlina sa niekedy neradí do čeľade ľaliovité, ale do samostatnej čeľade triliovité (Trilliaceae). Kvet má zvyčajne 4 vonkajšie okvetné lístky zelenej farby a 4 vnútorné okvetné lístky, ktoré sú žltkasté.

Plod je jediná modročierna bobuľa s priemerom okolo 1 cm. Občas dochádza k jej zámene s plodom čučoriedky, čo je pôvod väčšiny otráv touto rastlinou. Bobuľa obsahuje niekoľko semien.

Vzácna forma s piatimi listami

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Rastie v lesoch predovšetkým na vlhkejších pôdach bohatých na humus. Vyskytuje sa v celej Európe okrem jej najsevernejších častí, v Malej Ázii a na Sibíri. Obvykle rastie jednotlivo, len málokedy tvorí súvislejšie porasty.

Otrava[upraviť | upraviť zdroj]

Celá rastlina je jedovatá, spôsobuje podráždenie žalúdka a čriev. Otravy ňou však zvyčajne nekončia smrťou, pretože účinné látky – saponíny sa ťažko vstrebávajú. Rastlinu odmietajú konzumovať aj zvieratá pre jej nepríjemný zápach a chuť. V minulosti sa vranovec využíval v ľudovom liečiteľstve.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]