Vrbové

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°37′12″S 17°43′25″V / 48.620000°S 17.723611°V / 48.620000; 17.723611
Vrbové
mesto
Vrbove veza.JPG
Šikmá zvonica
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Piešťany
Región Považie
Rieka Holeška
Nadmorská výška 188 m n. m.
Súradnice 48°37′12″S 17°43′25″V / 48.620000°S 17.723611°V / 48.620000; 17.723611
Rozloha 13,97 km² (1 397 ha) [1]
Obyvateľstvo 6 122 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 438,22 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1332
Primátor Ján Jánoška[3] (NEKA)
PSČ 922 03
ŠÚJ 507750
EČV PN
Tel. predvoľba +421-33
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Trnavského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Trnavského kraja.
Wikimedia Commons: Vrbové
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.vrbove.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Vrbovčan[4]
Portal.svg Slovenský portál
Kostol Sv. Gorazda

Vrbové je mesto ležiace na západnom Slovensku v okrese Piešťany (Trnavský kraj). V rokoch 1975–1991 boli súčasťou Vrbového Šterusy a v rokoch 1975–1992 Šípkové. V r. 1958 sa od Vrbového osamostatnili miestne kopanice, utvoriac novú obec - Prašník.[5]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa 10 kilometrov na západ od okresného mesta Piešťany, na úpätí Malých Karpát v Podunajskej pahorkatine.

Vodné toky a plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Chotárom obce pretekajú tri potoky: Holeška, Cintorínsky potok, Šípkovec. Hlavným tokom je potok Holeška.[5] Šípkovec je ľavobrežným a Cintorínsky potok pravobrežným prítokom Holešky.

V chotári obce sa sčasti nachádza vodná nádrž Čerenec. Chovajú sa v nej prevažne kaprovité ryby. Stavba sa začala v roku 1961, ukončená bola v roku 1964.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Register ulíc :
Beňovského M. R. Štefánika Slovanská
Bernolákova Mikulášska Strážovská
Bočná Námestie sv. Cyrila a Metoda Sukennícka
Cintorínska Nám. Jozefa Emanuela Školská
Družstevná Námestie slobody Športová
Fraňa Kráľa Novoutvorená Šteruská
Hollého Piešťanská cesta Ulica mieru
Hoštáky Ulica oslobodenia
Hrabinská Priehradná Ulica 1. Mája
Hviezdoslavova Rekreačná Ulica 6. Apríla
Jantauschova Sadová Ulica 8. marca
Komenského Sasinkova Ulica SNP
Kopaničky Semenárska Vinohradnícka
Krátka Sietna Zigmundíkova
Krížna Sídlisko 9. mája Na valoch

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Erb – na tmavomodrom pozadí je zlatý (žltý) klas so siedmimi zrnami na každej strane a jedným na vrchole klasu.[6]
  • Vlajka – pomer 3:2 päť pozdĺžnych pruhov v žltej a tmavomodrej farbe (3x žltá, 2x modrá), zakončená tzv. lastovičím chvostom.[6]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasné mesto Vrbové je veľmi stará osada. V Zoborskej listine z r. 1113 sa spomína dedina Počkovec, ktorá býva lokalizovaná do územia dnešného Vrbového.[5] Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1332. Prvá zmienka dnešného názvu pochádza z r. 1347, ako Worbow. V tej dobe bolo časťou oblasti Čachtického hradu.

Vrbové získalo práva mesta v roku 1437. V roku 1599 bolo spustošené tureckými vojakmi. V roku 1696 rozšíril Leopold I. Vrbovému jarmočné privilégium.[5] Okrem pestovania obilia zohrávalo veľkú rolu až do 19. storočia vinohradníctvo.[5]

Mesto bolo známe trhom s obilím, podporované najmä Židmi, ktorí tvorili veľkú čast obyvateľov mesta. V 20. storočí bolo mesto domovom textilného (Trikota), obchodného a drevárskeho priemyslu. V r. 1906 bolo Vrbové spojené s Piešťanmi železnicou.[5]

Počas druhej svetovej vojny sa celé mesto Vrbové stalo getom pre židovské obyvateľstvo z okresu Pieštany. Väčšina židovských obyvateľov Vrbového bola deportovaná do tábora smrti Auschwitz (Oswiecim), kde zahynuli v plynových komorách.

Vrbové bolo povýšené na mesto v roku 1967.[5]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol sv. Martina.

Je tu rímskokatolícky kostol svätého Martina, z roku 1397 a kostol sv. Gorazda z roku 1997, ako aj kaplnka sv. Rocha z roku 1831 a cintorínska z roku 1936.

Asi najznámejšia stavba v meste je veža pri staršom kostole v centre. Postavená v 19. storočí. Na začiatku 20. storočia sa zistilo, že veža je naklonená. Boli podniknuté kroky na jej záchranu, pričom pod vežu boli dané betónové injektáže. Náklon veže sa podarilo stabilizovať, no späť narovnať sa ju už nepodarilo. Náklon veže je cca 98 – 99 cm od zvislej osi.

V meste sa nachádza aj evanjelický kostol, ktorý bol vybudovaný v roku 1929. Ako súčasť kostola je veža z roku 1896.

V meste sa taktiež nachádza budova synagógy. Bola postavená v rokoch 1882 – 1883 v maurskom slohu.

Kultúra a šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • MFK Vrbové – futbalový klub, účastník II.ligy západ
  • Mestská Futbalová liga v malom futbale
  • Vrbovská hokejbalová liga

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vrbovské jarmoky
  • Kynologické preteky
  • Vrbovská pätnástka (bežecké preteky)
  • Gorazdovo umelecké Vrbové
  • Vrbovské vetry (Hudobný festival)

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1. ZŠ, Školská ul.
  • 2. ZŠ, Komenského ul.
  • Materská škola, Sídl. 9. mája (elokované pracovisko, Súkennícka ul.)
  • Cirkevná ZUŠ sv. Gorazda, Beňovského ul.
  • ŠZŠ Mórica Beňovského, Nám. sv. Cyrila a Metoda
  • Gymnázium Jána Baltazára Magina, Beňovského ul.
  • SOŠ, Zigmundíkova ul.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mestom prechádza cesta II/499 a končí cesta II/502 (napája sa na II/499).

Vo východnej časti mesta sa nachádza železničná stanica (prezývaná Kača), kde je ukončená odbočka trate z Piešťan na traťový úsek 120 siete železníc Slovenskej republiky. Prevádzkovaná bola do roku 1977 pre osobnú dopravu a do konca tisícročia ešte čiastočne pre nákladnú dopravu. Neskôr bolo plánované zrušiť ju, ale bola ponechaná ako jeden z evakuačných koridorov v prípade hroziacej povodňovej vlny rieky Váh v Piešťanoch. V rokoch 2008 – 2010 bola využívaná ako sklad materiálu pri rekonštrukcii železničnej trate Bratislava – Žilina v úseku okolo Piešťan.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ján Baltazár Magin (* 1681 – † 1735), básnik a historik
  • Móric Beňovský (* 1746 – † 1786), šľachtic narodený vo Vrbovom, vojak, cestovateľ a kráľ Madagaskaru
  • Jozef Emanuel (* 1803 – † 1890), básnik, národovec, publicista a osvetový pracovník
  • Pavol Jantausch (* 1870 – † 1947), rímskokatolícky biskup
  • Karol Kočí (* 1879 – † 1956), entomológ – koleopterológ a lesník českého pôvodu
  • Elo Šándor (* 1896 – † 1952), spisovateľ a publicista
  • Anton Polák (* 1919), zakladateľ Flámsko-slovenskej spoločnosti, krajanský aktivista v Belgicku, autor publikácií o Slovensku a slovenských osobnostiach vo flámskom jazyku
  • Anton Rákay (* 1925 – † 2013), spisovateľ a lekár
  • Jozef Adamec (* 1942), bývalý slovenský futbalista, 61-násobný reprezentant Česko-Slovenska, štvornásobný kráľ česko-slovenských prvoligových strelcov, prvoligový tréner
  • Rabíni:
    • Vrbové je rodiskom Rabína Yosefa Chaima Sonnenfelda, povestného vrchného rabína Jeruzalema.
    • Ďalší Rabín David Zvi Hoffmann sa narodil vo Vrbovom v roku 1843.
    • Najslávnejším rabínom bol Rabín Yitschack Weiss, autor mnohých významných diel: Siach Yitschack, Elef Ksav, Avnei BEIS Hayotser, Hagada Shel Pesach Siach Yitschack, Bina leitim a mnoho ďalších. Zahynul počas holokaustu v roku 1942. Jeho práce boli sponzorované rodinou Wernerovou z Vrbového a uverejnené Shem Olam v Bnei Brak.
    • Vrchný rabín z Vrbového, Rabín Samuel Reich, syn slávneho rabína Koppela Reicha, prežil holokaust a emigroval do Jeruzalema, kde neskôr zomrel. Pred druhou svetovou vojnou založil Obchodnú školu, ktorá bola neskôr znárodnená.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Ján Jánoška je v zozname. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Vrbovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. a b c d e f g KRUPA, Vladimír. Vrbové. In: ŠÜLE, Peter. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. ISBN 80-969388-8-6. S. 136.
  6. a b Heraldika obce [online]. [Cit. 2009-09-11]. Dostupné online.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]