Vrchol večného svetla

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Vrchol večného svetla (ang. peak of eternal light, skrátene PEL) je označenie pre bod na povrchu telesa slnečnej sústavy (všeobecne ale aj mimo ňu), ktorý je vďaka svojej polohe a rotácii telesa neustále vystavený slnečnému svitu. Ich existenciu teoreticky navrhol francúzsky astronóm Camille Flammarion už v roku 1879, prví kandidáti na také objekty boli nájdené ale až v roku 2004 na snímkoch sondy Clementine. Principiálne ide o vyvýšené miesta v blízkosti pólov ako sú pohoria alebo okraje impaktných kráterov.