Vrcholný stredovek
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Vrcholný stredovek je obdobie stredoveku najväčšieho rozkvetu stredovekej spoločnosti od začiatku 11. až do 13. alebo 14. storočia.
Do tohto obdobia, menovite do 12. storočia, sa kladie významný medzník spojený s prenikavými zmenami v ekonomike, nastupujúcej vtedy cestu k tovarovej výrobe. Rastie poľnohospodárska výroba, čo nachádza svoj výraz v obrovskej kolonizačnej akcii, ktorá zasiahla celú Európu, vznikajú mestá ako centrá tovarovej výroby.
Európa[upraviť | upraviť zdroj]
Vrcholný stredovek znamená vyvrcholenie predchádzajúceho vývoja, dochádza k stabilizácii štátnych útvarov, klimatické optimum zabezpečuje dobré úrody, vytvára sa Francúzske kráľovstvo, Viliam Dobyvateľ dobyl Anglicko, nemecké oblasti sú zjednotené osobou cisára do tzv. Svätej rímskej ríše národa nemeckého. V Španielsku a Portugalsku je úspešná reconquista – znovuzískavanie Arabmi zabratých území. Na severe a v strede Európy sa stabilizujú menšie kráľovstvá (Dánske, Nórske, Švédske, Poľské, České, Uhorské), na východe zaznamenáva najväčší rozkvet Kyjev – hlavné mesto Kyjevskej Rusi. Na Balkáne ešte raz dosiahne Byzantská ríša svoj najväčší rozmach, aby zakrátko skolabovala pod tlakom križiakov a seldžuckých Turkov.
Vrcholný stredovek prináša vznik stredovekého hradu, mohutnej defenzívnej architektúry z kameňa, kde oproti hradisku nachádza úkryt iba šľachtic a jeho ozbrojenci. Hrady sú stavané po celej Európe a počas križiackych vojen aj v Levante. Križiacke vojny poznačili Európu ani nie tak z vojensko-strategického, ako z kultúrneho hľadiska: rytieri spoznali odlišnú kultúru, luxus a rafinovanosť Arábie a Byzancie, hygienu, lekárstvo, korenie a hodváb. Civilná architektúra je predovšetkým cirkevná: románsky sloh vzniká vo Francúzsku, budujú sa rozsiahle kláštory (predovšetkým benediktínske), vznikajú mohutné románske baziliky. V tomto období je vývoj v Byzancií úplne separovaný od Európy, čo zapríčinilo udržiavanie antickej kultúry. Žiadne zo stredovekých noviniek sa Byzancie nedotkli.
Vzniká stredoveké mesto ako fenomén, ktorý asi najvýraznejšie ovplyvnil budúci vývoj Európy – sociálny, hospodársky aj kultúrny. Urbanizácia je mohutná najmä v Taliansku a Nizozemsku (Holandsko, Belgicko). V mestách vznikajú prvé honosné domy mešťanov, často s vysokými vežami. Na konci obdobia sa mestá opevňujú mohutnými hradbami. V mestách vznikajú prvé európske univerzity (Paríž, Padova), ale aj nižšie mestské a katedrálne a kapitulárne školy.
Pozornosť si zaslúžia Benátky, silná a bohatá kupecká republika, ktorá obchoduje s Levantou aj Indiou a Čínou, na severe sú to bohaté Bruggy, v Severnom a Baltickom mori sa obchodníci organizujú do Hanzy, gildy bohatých nemeckých kupcov a lodiarov.
Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]
V období vrcholného stredoveku Slovensko zohrávalo kľúčovú úlohu v rámci Uhorska, kde vládla dynastia Arpádovcov. Roku 1000 bol korunovaný panovník Štefan I., ktorý budoval krajinu ako mnohonárodnú krajinu, kde pozýval hostí zo západu i východu, kde sa upevnilo kresťanstvo porážkou pohanského povstania (za výdatnej pomoci slovenských veľmožov Hunta a Poznana), kde bol spísaný zákonník, kde boli zakladané prvé kláštory (Zobor) a opátstva. Slovensko tvorilo v rámci Uhorska časť, nazývanú Nitrianske kniežatstvo. Tu sídlil mladší pretendent trónu z kráľovského rodu, viedol vlastný dvor, mal vlastnú armádu, dokonca vlastné mince. Spolu s Biharskom, ktoré vtedy bolo často k Nitriansku pričlenené, išlo o povestnú "tercia pars regni" (tretinu kráľovstva). V roku 1107/1108 tento štatút Slovenska zrušili.
Zásahom do pozitívneho vývoja na Slovensku bol mongolský vpád v rokoch 1241 – 1242. Vtedy Mongoli (Tatári) pod vládou Batuchána vtrhli do Uhorska a dva roky tu pustošili, rabovali, chytali ľudí aj dobytok. Kamenné hrady však nedobyli, preto sa kráľ po ich odchode rozhodol budovať po celom kráľovstve strážne hrady, ktoré chránili hranicu aj vnútrozemie. Najvyššia koncentrácia hradov je z uhorských území práve na Slovensku. Okrem toho pozval hostí z Nemecka – to je začiatok nemeckej alebo mestskej kolonizácie. Postupne získavajú mestá privilégiá – výsady a vzniká tak skupina kráľovských miest. Najväčšími mestami hornej časti Uhorska boli Košice, Banská Štiavnica, Trnava, Bratislava. Slovensko bolo v tom čase najurbanizovanejšia časť Uhorska. Koniec obdobia bol v znamení tzv. feudálnej anarchie, kedy dva mocné rody – Omodejovci na východnom Slovensku a Matúš Čák Trenčiansky na západnom Slovensku ohrozovali integritu kráľovstva a správali sa na svojich územiach ako zvrchovaní vládcovia.