Vretenica ostronosá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vretenica ostronosá (Vipera latastei latastei)

Vretenica ostronosá alebo vretenica nosatá (lat. Vipera latastei, syn. vipera latasti) je had z čeľade vretenicovité.

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Vretenica ostronosá dostala meno podľa malého výrastku na nose, ktorý niekedy budí dojem rožku. Je však mäkký. Je to malý had, dorastá dĺžky 60 až 70 cm, avšak má účinný jed, a preto je pre človeka nebezpečný. Našťastie nieje táto vretenica vôbec útočná a je navyše veľmi pomalá. K uštipnutiu dochádza zriedka dokonca aj vtedy, keď na ňu neopatrný človek šliapne. Aj tento druh má typickú vretenicovitú kresbu. Samec má kľukatý pruh na chrbte tmavohnedý, niekedy čierny, samica má prúžok zelenavo hnedý, v strede obyčajne svetlejší.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Táto malá vretenica obýva takmer celý Iberský polostrov (Španielsko a Portugalsko) a vyskytuje sa aj v pobrežných oblastiach severnej Afriky, v Maroku, Tunisku a na severe Alžírska. Obýva stráne, pahorkatiny a redšie lesy a v strednom Španielsku vystupuje až do výšky 2 500 m n. m.

Ekológia a biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Je živorodá, samica kladie asi desať mláďat, ktoré hneď po narodení merajú 14 až 18 cm. Mláďatá sa živia najskôr hmyzom, neskôr drobnými jaštericami. V druhom roku života už lovia myši a iné drobné hlodavce. V novembri a decembri sa vretenica ostronosá uchyľuje do zimných úkrytov a prezimuje v nich dva až štyri mesiace. Obvykle koncom februára alebo v marci tieto skrýše zase opúšťa a krátko potom nastáva obdobie párenia. Dĺžka zimného spánku sa riadi podnebím krajiny, kde vretenice žijú. Najdlhšie trvá zimný spánok u vysokohorských populácií v Španielsku.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Časopis ABC [1]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]