Vrt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ústie vrtnej šachty s vytekajúcou vodou.
Popis vybavenia vrtu.

Vrt je všeobecný termín pre akúkoľvek dlhú šachtu vyhĺbenú do pôdy, ľadu alebo podložnej horniny v horizontálnom alebo vertikálnom smere. Vrty môžu byť vyhĺbené pre najrôznejšie účely, ako je získavanie vody a ďalších tekutín (napr. ropy), alebo plynných látok, napr. zemného plynu. Vrty sú tiež používané pri geotechnickom a geologickom prieskume, vyhľadávaní ložísk nerastných surovín, alebo ako podporné zariadenia pri stavbách v oblastiach s vysokou hladinou podzemnej vody. Vrtmi sa tak často získavajú in situ vzorky vody, pôdy, alebo vrtné jadrá hornín, ktoré sú potrebné pre ďalší laboratórny výskum. Niektoré vrty sú využívané na vháňanie vody do zvodnených vrstiev v oblastiach s vyšším geotermickým gradientom. Tu dochádza k ohrevu vody, ktorá tak môže byť pri správnom využití nevyčerpateľným zdrojom geotermálnej energie. Vrty sú často využívané ako studne, kedy je vo vyhĺbenej šachte inštalovaná vertikálna trubka a výstuž, ktorá zabraňuje zrúteniu jeho stien. Výstuž môže byť perforovaná a slúžiť ako filter zachytávajúci piesok a ďalšie sedimenty.

Geofyzikálne merania vo vrtoch (tzv. karotáž) umožňujú získať informácie o fyzikálnych vlastnostiach hornín, kvapalín vo vrte a jeho celkovom technickom stave.

Na hĺbenie vrtov sa využívajú rôzne vrtné súpravy, najmenšie z nich sú ručné vrtáky určené pre hĺbenie plytkých vrtov v nespevnených kvartérnych sedimentoch.

Až do roku 2008 bol najhlbší vrt bol vyhĺbený pri meste Zapoľarnyj v Rusku na polostrove Kola. Práce na ňom sa začali 24. mája 1970 a skončili v roku 1989, kedy dosahoval hĺbku 12 262 m. Cieľom vrtu bolo nájsť, predtým geofyzikálne predpokladanú hranicu medzi bazaltovou a granitovou vrstvou kôry.

Najhlbším vrtom na Slovensku je vrt Šaštín 12 dosahujúci 6 505 m, ktorý bol realizovaný v roku 1975.[1] Najhlbším vrtom v Česku je vrt Jablůnka 1 realizovaný v roku 1982, ktorý dosahuje hĺbku 6 506 m, teda iba o 1 m hlbší.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Lorenc, V., 2004, Od ručného vŕtania k turbínovým vrtákom. Slovgas, 4/2004, s. 20 Dostupné online
  2. Suk, M., Ďurica, D., Obstová, V., Staňková, E., 1991, Hluboké vrty v Čechách a na Moravě a jejich geologické výsledky. Gabriel, Praha, 171 s.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]