Vstavačovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rozmanitosť kvetov v čeľadi Orchidaceae.
Ernst Haeckel: Kunstformen der Natur, 1904.

Vstavačovité (Orchidaceae Juss. 1789) alebo neformálne orchideyčeľaď krytosemenných rastlín, ktorá zahrnuje vyše 800–1 000 opísaných rodov a 25–30 000 druhov.

Názov čeľade vznikol z gréckeho slova ὄόρχις / orchis (mužský semenník) na základe podobnosti dvoch oválnych pahľúz vstavača vojenského (Orchis militaris) so samčími semenníkmi. Viera v afrodiziakálne účinky hľuznatých orchideí pretrváva dodnes. Nominálnym rodom čeľade je rod Orchis.

Okrem botanických druhov je známych vyše 100 000 rôznych kultivarov a hybridov. Rastliny tejto čeľade sa vyznačujú značnou genetickou nestálosťou, čo umožňuje medzidruhové a dokonca medzirodové kríženie. Hybridy sú medzi pestovateľmi veľmi populárne a neustále vytvárajú nové formy.

Všetky (prirodzené) druhy sú pod ochranou CITES.

Anatómia a morfológia[upraviť | upraviť zdroj]

Kvet[upraviť | upraviť zdroj]

Okvetie

Kvety vstavačovitých sú zygomorfné, ich stavba zodpovedá kvetom iných jednoklíčnolistých rastlín, napríklad ľalií. Anatomické štruktúry sú však u orchideí charakteristicky metamorfované. Semenník je spodný, na jeho konci sa nachádza šesť okvetných lístkov (tepaly) rozdelených na tri kališné lístky (sepaly) a tri korunné lístky (petaly).

Kalich tvoria tri sepaly. Vrchná sepala sa nazýva dorzálna alebo mediálna, dve spodné sú laterálne. Pri niektorých druhoch (Bubophyllum, Dendrobium) tvoria laterálne sepaly na báze predĺženú ostrohu (mentum).

Koruna je zložená z troch petál, spodná petala je vždy zväčšená a modifikovaná, nazýva sa pysk (labellum). Zvyšné dve petaly sú často podobné dorzálnej sepale a nazývajú sa laterálne. Pri niektorých druhoch sú obe laterálne petaly (Paphiopedilum) alebo všetky (Masdevallia) petaly zrastené.

Pysk sa rozdeľuje na tri laloky, prostredný tvorí samotný výrazný pysk a po stranách sú bočné (laterálne) laloky. Na báze môže byť výraznejší váčok alebo ostroha. Prostredný lalok môže mať na povrchu ryhy alebo výrastky (kalusy).

Reprodukčné orgány

Peľové zrnká sú spojené do peľových zhlukov (polínium) s ohľadom na špecifický spôsob opeľovania hmyzom.

Súkvetie

Niektoré druhy majú jednotlivé kvety, ale väčšinou majú orchidey strapcovité súkvetie vyrastajúce bazálne (odspodu pahľuzy), axilárne (z listovej pazuchy) alebo apikálne (na konci stonky).

Semeno[upraviť | upraviť zdroj]

Semená rastlín sú mikroskopicky malé, a nedisponujú zásobnými orgánmi. Semenníky obsahujú až niekoľko miliónov semien.

Klíčenie semien prebieha v symbiotickej súčinnosti s hubou.

Stonka[upraviť | upraviť zdroj]

Orchidey sa rozdeľujú do dvoch hlavných skupín podľa morfológie stonky:

  • monopodiálne – (z gr. jednonohé) s nerozvetvenou stonkou s jedným rastovým vrcholom, z ktorej vyrastajú listy, kvety a sekundárne korene; rastlina sa predlžuje len na jednom konci a stonka môže dosiahnuť dĺžku niekoľko metrov (napr. Phalaenopsis, Vanda, Vanilla);
  • sympodiálne – (z gr. viacnohé) so stonkou s rastovým vrcholom, ktorá dosiahne určitú dĺžku a na jej konci vyrastú súkvetia, zakvitnutá stonka prestáva rásť a rastlina vyženie nové stonky z bočných (veľmi často podzemných) dormantných púčikov; z nových výhonov vyrastajú najprv listy, neskôr korene a v novom vegetačnom období opäť kvety a nová stonka prestáva rásť;

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Orchidey tvoria dve základné skupiny podľa typu osídleného habitatu:

  • terestrické orchidey – rastú na zemi, trvalé časti rastliny (korene, podzemky, pahľuzy) sú ukryté pod zemou alebo vo vrstve povrchového substrátu (spadané lístie, mach), niektoré sú saprofyty, vyskytujú sa prevažne v miernom pásme;
  • epifytické orchidey – prichytávajú sa koreňmi ku kmeňu alebo ku konárom stromov, k hostiteľskému stromu sa nesprávajú paraziticky, vyskytujú sa v tropickom pásme;

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Rozmnožovanie orchideí je závislé na dômyselnej symbióze so špecializovanými opeľovačmi a klíčenie ich semien je závislé na symbiotických mykoríznych hubách. To z nich robí na jednej strane spolu s trávami vysoko vyvinuté a špecializované rastliny z evolučného hľadiska. Na druhej strane ich prežitie závisí na prežití symbiotických opeľovačov, mykoríznych húb a v neposlednom rade na prežití probiotických drevín, na ktorých sú prichytené.

Rody[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam rodov čeľade vstavačovité


Medzi pestovateľsky zaujímavé rody tropických orchideí patria napríklad:

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]