Vstrekovacie zariadenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Vstrekovacie zariadenie je zariadenie, ktoré slúži na dopravu a rozprašovanie paliva do spaľovacieho priestoru motora. Jeho úlohou je zabezpečiť opakovane v presnom čase dodávku presného množstva dostatočne atomizovaného paliva s požadovaným časovým priebehom (zákon vstreku), podľa aktálnych požiadaviek na výkon motora a jeho aktuálneho režimu.


Časti vstrekovacieho zariadenia[upraviť | upraviť zdroj]

V závislosti od koncepcie vstrekovania a typu motora nemusia byť vždy prítomné všetky nižšie uvedené časti:

Palivové čerpadlo[upraviť | upraviť zdroj]

Nemusí byť vždy prítomné. U historických zariadení bolo nahradené výškovým usporiadaním palivového okruhu tak, aby nádrž bola vyššie ako vstrekovacie čerpadlo a palivo ho zaplavovalo pôsobením gravitačnej sily.

Kompresor a zásobník stlačeného vzduchu[upraviť | upraviť zdroj]

Boli prítomné len v súčasnosti prekonanom systéme pneumatického vstrekovania pre vznetový motor.

Zásobník stlačeného paliva[upraviť | upraviť zdroj]

Je prítomný pri koncepcii hydraulického akumulátorového vstrekovania, ktorého súčasným reprezentantom je systém common rail.

Funkcia vstrekovacieho zariadenia vznetového motora[upraviť | upraviť zdroj]

Palivo sa dopravuje palivovým čerpadlom z nádrže cez hrubý čistič a neskôr cez jemný čistič k vstrekovaciemu čerpadlu alebo do tlakového zásobníka. Odtiaľ je vedené do vstrekovačov, ktoré palivo vstrekujú do spaľovacieho priestoru. Dávku paliva určuje riadiaca jednotka, alebo regulátor.