Vuk Stefanović Karadžić
Vuk Stefanović Karadžić (* 7. november 1787, Tršić, Srbsko – † 7. február 1864, Viedeň) bol významný srbský vzdelanec, lingvista, jazykovedec, historik, prvý srbský literárny kritik a zberateľ ústnej ľudovej tvorby. Je tiež reformátorom srbského jazyka.
Obsah |
Život [upraviť]
Narodil sa v dedine Tršić pri Loznici v Srbsku. Meno Vuk, znamená po srbsky vlk, tento prívlastok získal po tom, čo všetci jeho súrodenci zomreli na tuberkulózu. Čítať a písať sa naučil od svojho rodáka Jeftu Savića. Ďalšie vzdelanie získal v Loznici a v kláštore Tronoša, neskôr pokračoval vo vzdelávaní ako samouk. Zúčastnil sa na srbských povstaniach proti Turkom a napísal o nich viacero správ. V roku 1813 po porážke prvého z povstaní odišiel do Viedne, kde napísal svoje najdôležitejšie práce. Za svoju prácu dostával málo peňažnej pomoci a žil v chudobe. Umrel v roku 1864 vo Viedni.
Dielo [upraviť]
Reforma srbského písma [upraviť]
Reformoval srbský jazyk a štandardizoval srbskú abecedu. Zaviedol zásadu Piši kao što govoriš i čitaj kao što je napisano. (Píš ako hovoríš a čítaj ako je napísané).
Zo staroslovanskej abecedy Vuk použil nasledovných 24 písmen:
| -{А а}- | -{Б б}- | -{В в}- | -{Г г}- | -{Д д}- | -{Е е}- | -{Ж ж}- | -{З з}- |
| -{И и}- | -{К к}- | -{Л л}- | -{М м}- | -{Н н}- | -{О о}- | -{П п}- | -{Р р}- |
| -{С с}- | -{Т т}- | -{У у}- | -{Ф ф}- | -{Х х}- | -{Ц ц}- | -{Ч ч}- | -{Ш ш}- |
K ním pridal: -{Ј ј}-, -{Љ љ}-, -{Њ њ}-, -{Ћ ћ}-, -{Ђ ђ}- и -{Џ џ}-a vyhodil:
| Ѥ ѥ (је) | Ѣ, ѣ (јат) | І ї (и) | Ы ы (и) | Ѵ ѵ (и) | Ѹ ѹ (у) | Ѡ ѡ (о) | Ѧ ѧ (ен) | Я я (ја) | |
| Ю ю (ју) | Ѿ ѿ (от) | Ѭ ѭ (јус) | Ѳ ѳ (т) | Ѕ ѕ (дз) | Щ щ (шч) | Ѯ ѯ (кс) | Ѱ ѱ (пс) | Ъ ъ (tvrdý polohlas) | Ь ь(mäkký polohlas) |
Ľudové spevy [upraviť]
Vuk Stefanović Karadžić má veľkú zásluhu na tom, že sa nám zachovali srbské epické spevy. Podobne ako Dobšinský u nás, alebo Afanasjev v Rusku, Karadžić ich zozbieral a vydal niekoľko dielov srbskej ľudovej prózy a ľudových básní, ktoré vyvolali v Európe veľký ohlas. Oboznamoval sa s nimi Jacob Grimm, prekladali ich najväčší súdobí básnici: Goethe, Puškin, Mickiewicz a písali o nich mnohí iní európsky učenci, okrem iných aj Ľudovít Štúr. Keď zbieral tieto srbské junácke spevy, boli ešte živé a stále vznikali nové ako reakcia na aktuálne dianie v krajine. Pochádzajú nielen zo Srbska, ale aj z Bosny a Hercegoviny, Dalmácie a Čiernej Hory.
Hlavné diela [upraviť]
- "Početni udžbenik srpskog jezika" (1814),
- "Rječnik srpskog jezika" (1818 1852),
- "Novi zavjet (Preklad na srbský jazyk" 1847),
- "Srpske narodne priče" (1821 1853 1870),
- "Srpsko epsko pjesništvo" (1845) a iné.
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vuk Stefanović Karadžić
Externé odkazy [upraviť]
- Први српски буквар 1827 - Електронска књига
- Приповијетке 1853 - е-књига (PDF)
- Црна Гора и Црногорци 1837 - е-књига (PDF)
- Библиографија (прва издања)
- Kako se govorilo u Vukovoj porodici?
- Информација о његовом гробу (у Бечу)
- Вук Стефановић Караџић и реформа азбуке
- Насловна страна речника из 1818.
- Вук и језичко расуло
