Vuk Stefanović Karadžić

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vuk Stefanović Karadžić

Vuk Stefanović Karadžić (* 7. november 1787, Tršić, Srbsko – † 7. február 1864, Viedeň) bol významný srbský vzdelanec, lingvista, jazykovedec, historik, prvý srbský literárny kritik a zberateľ ústnej ľudovej tvorby. Je tiež reformátorom srbského jazyka.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v dedine Tršić pri Loznici v Srbsku. Meno Vuk, znamená po srbsky vlk, tento prívlastok získal po tom, čo všetci jeho súrodenci zomreli na tuberkulózu. Čítať a písať sa naučil od svojho rodáka Jeftu Savića. Ďalšie vzdelanie získal v Loznici a v kláštore Tronoša, neskôr pokračoval vo vzdelávaní ako samouk. Zúčastnil sa na srbských povstaniach proti Turkom a napísal o nich viacero správ. V roku 1813 po porážke prvého z povstaní odišiel do Viedne, kde napísal svoje najdôležitejšie práce. Za svoju prácu dostával málo peňažnej pomoci a žil v chudobe. Umrel v roku 1864 vo Viedni.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Reforma srbského písma[upraviť | upraviť zdroj]

Reformoval srbský jazyk a štandardizoval srbskú abecedu. Zaviedol zásadu Piši kao što govoriš i čitaj kao što je napisano. (Píš ako hovoríš a čítaj ako je napísané).

Zo staroslovanskej abecedy Vuk použil nasledovných 24 písmen:

-{А а}- -{Б б}- -{В в}- -{Г г}- -{Д д}- -{Е е}- -{Ж ж}- -{З з}-
-{И и}- -{К к}- -{Л л}- -{М м}- -{Н н}- -{О о}- -{П п}- -{Р р}-
-{С с}- -{Т т}- -{У у}- -{Ф ф}- -{Х х}- -{Ц ц}- -{Ч ч}- -{Ш ш}-

K ním pridal: -{Ј ј}-, -{Љ љ}-, -{Њ њ}-, -{Ћ ћ}-, -{Ђ ђ}- и -{Џ џ}-a vyhodil:

Ѥ ѥ (је) Ѣ, ѣ (јат) І ї (и) Ы ы (и) Ѵ ѵ (и) Ѹ ѹ (у) Ѡ ѡ (о) Ѧ ѧ (ен) Я я (ја)
Ю ю (ју) Ѿ ѿ (от) Ѭ ѭ (јус) Ѳ ѳ (т) Ѕ ѕ (дз) Щ щ (шч) Ѯ ѯ (кс) Ѱ ѱ (пс) Ъ ъ (tvrdý polohlas) Ь ь(mäkký polohlas)

Ľudové spevy[upraviť | upraviť zdroj]

Vuk Stefanović Karadžić má veľkú zásluhu na tom, že sa nám zachovali srbské epické spevy. Podobne ako Dobšinský u nás, alebo Afanasjev v Rusku, Karadžić ich zozbieral a vydal niekoľko dielov srbskej ľudovej prózy a ľudových básní, ktoré vyvolali v Európe veľký ohlas. Oboznamoval sa s nimi Jacob Grimm, prekladali ich najväčší súdobí básnici: Goethe, Puškin, Mickiewicz a písali o nich mnohí iní európsky učenci, okrem iných aj Ľudovít Štúr. Keď zbieral tieto srbské junácke spevy, boli ešte živé a stále vznikali nové ako reakcia na aktuálne dianie v krajine. Pochádzajú nielen zo Srbska, ale aj z Bosny a Hercegoviny, Dalmácie a Čiernej Hory.

Hlavné diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • "Početni udžbenik srpskog jezika" (1814),
  • "Rječnik srpskog jezika" (1818 1852),
  • "Novi zavjet (Preklad na srbský jazyk" 1847),
  • "Srpske narodne priče" (1821 1853 1870),
  • "Srpsko epsko pjesništvo" (1845) a iné.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]