Vyšehrad (Maďarsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 47°47′5″S 18°58′25″V / 47.78472°S 18.97361°V / 47.78472; 18.97361
Vyšehrad
mesto
DonauknieVisegrad.jpg
Štát Maďarsko Maďarsko
Župa Peštianska župa
Obvod (Kistérség) Szentendres
Súradnice 47°47′5″S 18°58′25″V / 47.78472°S 18.97361°V / 47.78472; 18.97361
Rozloha 33,27 km² (3 327 ha)
Obyvateľstvo 1 859 (1. január 2011)
Hustota 55,88 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 2025
KSH 28413
Hungary physical map.svg
Red pog.svg
Wikimedia Commons: Visegrád
Štatistika: www.ksh.hu

Vyšehrad (maď. Visegrád) je malé starobylé mesto na severe Maďarska v ohybe Dunaja, 35 km severne od Budapešti oproti mestu Nagymaros. Nad Vyšehradom sa na pravom brehu Dunaja nachádza na skale hrad zo 4. storočia.

Mesto má rozlohu 33,27 km² a 1 859 obyvateľov (1. január 2011).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Na území sídla žil človek už od pradávna. Najstaršie nálezy sa našli pri ústí miestneho potoka. V starom kameňolome objavili predmety zo železnej doby. Rimania si postavili prvé opevnenie pod názvom Pone Novata. Po Rimanoch sa tu zachovali viaceré míľniky, náhrobné kamene a ďalšie predmety.

V období sťahovania národov prešli cez Vyšehrad Góti, Huni, Avari a Slovania, ktorí tu pobudli najdlhšie. Od Slovanov pochádza aj názov sídla. V roku 973 presťahoval maďarský knieža Gejza svoje hlavné mesto z Fejérváru do Ostrihomu, čím vzrástol aj význam samotného Vyšehradu, ktorý sa stal župným centrom. Keď Belo IV. v roku 1249 presťahoval svoj kráľovský dvor z Ostrihomu do Budína, začal sa na obranu nového hlavného mesta stavať predsunutý hrad vo Vyšehrade. V podhradí vzniklo sídlo, ktoré zaznamenalo najväčší rozmach počas panovania Ladislava IV. a Ondreja III.

Vyšehrad

Kráľ Karol I. Róbert sem umiestnil svoj kráľovský dvor, pretože Budín mu nedovolil usadiť sa v arpádovskom sídle. V roku 1323 sa do Vyšehradu premiestnili aj uhorské korunovačné klenoty. V novembri 1335 sa vo Vyšehrade uskutočnilo stretnutie Karola I. Róberta s českým kráľom Jánom Luxemburským a poľským kráľom Kazimírom III. Veľkým.

Sídlo sa rozvíjalo aj počas vlády Mateja I. Korvína. V roku 1473 sa začala stavba Kráľovského paláca, ktorý stojí dodnes. Po Matejovej smrti nastáva úpadok Vyšehradu.

V roku 1543 sa posádka hradu vzdala presile tureckých vojsk. Hrad bol vyhodený do povetria Turkami v roku 1686. Definitívne bol hrad zničený po kuruckých povstaniach v rokoch 1703 – 1704.

O tom že Vyšehrad neupadol do zabudnutia, rozhodli v roku 1869 aktivity farára Józsefa Viktorina, ktorý vyhlásil zbierku a vybudoval turistický chodník na horný hrad.

Dnes je hrad a mesto vyhľadávanou turistickou lokalitou.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kráľovský palác
  • Horný hrad
  • Šalamúnova veža
  • Pomník Mateja I. Korvína

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]