Vyšehrad (Maďarsko)
| Vyšehrad | |
| mesto | |
 |
|
| Štát |  Maďarsko |
|---|---|
| Župa | Peštianska župa |
| Obvod | Szentendres |
| Súradnice | |
| Rozloha | 33,27 km² (3 327 ha) |
| Obyvateľstvo | 1 859 (1. január 2011) |
| Hustota | 55,88 obyv./km² |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) |
| PSČ | 2025 |
| KSH | 28413 |
  |
|
| Štatistika: www.ksh.hu | |
Vyšehrad (maď. Visegrád) je malé starobylé mesto na severe Maďarska v ohybe Dunaja, 35 km severne od Budapešti oproti mestu Nagymaros. Nad Vyšehradom sa na pravom brehu Dunaja nachádza na skale hrad zo 4. storočia.
Mesto má rozlohu 33,27 km² a 1 859 obyvateľov (1. január 2011).
Obsah |
Dejiny [upraviť]
Na území sídla žil človek už od pradávna. Najstaršie nálezy sa našli pri ústí miestneho potoka. V starom kameňolome objavili predmety zo železnej doby. Rimania si postavili prvé opevnenie pod názvom Pone Novata. Po Rimanoch sa tu zachovali viaceré míľniky, náhrobné kamene a ďalšie predmety.
V období sťahovania národov prešli cez Vyšehrad Góti, Huni, Avari a Slovania, ktorí tu pobudli najdlhšie. Od Slovanov pochádza aj názov sídla. V roku 973 presťahoval maďarský knieža Gejza svoje hlavné mesto z Fejérváru do Ostrihomu, čím vzrástol aj význam samotného Vyšehradu, ktorý sa stal župným centrom. Keď Belo IV. v roku 1249 presťahoval svoj kráľovský dvor z Ostrihomu do Budína, začal sa na obranu nového hlavného mesta stavať predsunutý hrad vo Vyšehrade. V podhradí vzniklo sídlo, ktoré zaznamenalo najväčší rozmach počas panovania Ladislava IV. a Ondreja III.
Kráľ Karol I. Róbert sem umiestnil svoj kráľovský dvor, pretože Budín mu nedovolil usadiť sa v arpádovskom sídle. V roku 1323 sa do Vyšehradu premiestnili aj uhorské korunovačné klenoty. V novembri 1335 sa vo Vyšehrade uskutočnilo stretnutie Karola I. Róberta s českým kráľom Jánom Luxemburským a poľským kráľom Kazimírom III. Veľkým.
Sídlo sa rozvíjalo aj počas vlády Mateja I. Korvína. V roku 1473 sa začala stavba Kráľovského paláca, ktorý stojí dodnes. Po Matejovej smrti nastáva úpadok Vyšehradu.
V roku 1543 sa posádka hradu vzdala presile tureckých vojsk. Hrad bol vyhodený do povetria Turkami v roku 1686. Definitívne bol hrad zničený po kuruckých povstaniach v rokoch 1703 – 1704.
O tom že Vyšehrad neupadol do zabudnutia, rozhodli v roku 1869 aktivity farára Józsefa Viktorina, ktorý vyhlásil zbierku a vybudoval turistický chodník na horný hrad.
Dnes je hrad a mesto vyhľadávanou turistickou lokalitou.
Pamiatky [upraviť]
- Kráľovský palác
- Horný hrad
- Šalamúnova veža
- Pomník Mateja I. Korvína
Pozri aj [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vyšehrad (Maďarsko)
Externé odkazy [upraviť]
|
||||||||
