Vysoká škola báňská – Technická univerzita Ostrava

Vysoká škola báňská – Technická univerzita Ostrava (VŠB-TUO) nadväzuje na činnosť Báňskéj akademie (neskoršej Vysokej školy báňskej) v Příbrame, ktorá bola v roku 1945 presunutá z Přibramu do Ostravy. Dnešný názov školy zachytáva prechod od skoršej úzko zameranej baníckej školy k plnohodnotnej technickej univerzite. Rektorom je od 1. septembra 2017 prof. RNDr. Václav Snášel, CSc.

VŠB-TUO poskytuje vzdelanie vo viac ako 200 akreditovaných študijných programoch v bakalárskom, nadväzujúcom magisterskom aj doktorandskom stupni.

História VŠB – Technickej univerzity Ostrava[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik školy spadá do polovice 19. storočia, kedy vyvrcholili dlhoročné snahy o zriadenie učilišťa, ktoré by slúžilo k výchove baníckych odborníkov. Montánne učilište v Příbrame (Montan-Lehranstalt in Příbram) bolo zriadené na základe cisárskeho dekrétu z 23. januára 1849 a prvý študijný ročník bol slávnostne zahájený 10. novembra toho istého roku. Od doby založenia bolo možné na škole študovať dva kurzy, a to banícky, alebo hutnícky. V roku 1865 prijala škola názov báňská akademie v Přibrami (Bergakademie in Příbram). Ajkeď súkromné horní závody vysokoškolské vzdelanie v baníckych odboroch podceňovali, jeho význam sa v dôsledku stále častejších baníckych nešťastí zdôrazňoval. Podľa štatútu z roku 1895 za vedenie baníckej akadémie, rovnako ako na ostatných vysokých školách zodpovedal rektor volený členmi profesorského zboru. Profesori příbramskej Baníckej akadémie tak boli zrovnoprávnení s profesormi vysokých škôl technických, avšak k jej dobudovaniu ako plnoprávnej vysokej školy došlo až na základe nového štatútu vydaného v roku 1904, ktorý bol spoločný pre banícke akadémie v Leobene a Příbrame. Novo vydaná legislatíva zmenila tiež názov baníckej akadémie v Příbrame na Vysoká škola báňská v Příbrami (Montanistische Hochschule in Příbram).

Významným medzníkom pre ďalší vývoj školy bolo vyhlásenie samostatného Československa v roku 1918 a zavedenie českého vyučovacieho jazyka o rok neskôr. Medzi najvýznamnejšie otázky, ktorými sa v medzivojnovom období zaoberali všetci rektori bolo presadenie požiadavky na preloženie VŠB z Příbramu ako samostatnej vysokej školy do Prahy, k čomu však behom celého obdobia prvej česko-slovenskej republiky nedošlo. Aj napriek tomu VŠB v Příbrame získala v tomto období v systéme vysokoškolského technického vzdelávania významné postavenie a podstatným spôsobom prispela k rozvoju vedeckého poznania nie len v tradičných baníckych odboroch, ale aj v oblasti strojníctva, elektrotechniky a prírodných vied. Uzavretím českých vysokých škôl v novembri 1939 skončila etapa VŠB v jej příbramskom období, a to práve v dobe, kedy sa pripravovala na 90. výročie svojho vzniku.

Po oslobodení Československa v roku 1945 obnovila VŠB v Příbrame svoju činnosť hneď v máji, ale na základe dekrétu prezidenta republiky Edvarda Beneša z 8. septembra 1945 bola preložená z Příbramu do Ostravy. Výuka zimného semestra študijného roku 1945/1946 bola v Ostrave započatá v novembri 1945. Ďalší vývoj VŠB v Ostrave, rovnako ako celého československého vysokého školstva, bol ovplyvnený vydaním nového zákona o vysokých školách v roku 1950. Nový zákon predstavoval zasadnú zmenu doterajšej štruktúry vysokoškolského vzdelávacieho systému. Vo svojom dôsledku podriadil vysoké školy štátnemu dohľadu a fakticky zrušil akademické slobody. Nová zákonná úprava z roku 1950 zmenila zásadným spôsobom taktiež vnútornú štruktúru VŠB v Ostrave, Od študijného roku 1951/1952 bola zriadená fakulta hornická (banícka) a hutnická (hutnícka). Pričlenením Vysokej školy strojní v Brušperku vznikla na VŠB Fakulta báňského strojnictví (od roku 1968 Fakulta strojní). V roku 1953 boli zriadené ešte ďalšie dve fakulty a to Fakulta ekonomicko-inženýrská (zrušená v roku 1959) a Fakulta geologická (v roku 1959 zlúčená s Fakultou hornickou). Od päťdesiatych rokov 20. storočia postupne dochádzalo k vzniku nových študijných odborov a špecializácií v reakcii na požiadavky priemyselnej praxe, vyvolané výrazným rozvojom nielen v tradičných baníckych disciplínach, ale takisto aj v oblasti strojníckych odborov a elektrotechniky. Významným momentom vo vývoji školy bolo zahájenie jej činnosti v novovybudovanom areály v Ostrave-Porube v roku 1973. VŠB v Ostrave sa postupne premenila z klasickej montánnej školy na vysokú školu polytechnického charakteru, k čomu napomáhal aj rozvoj disciplín a odborov, ktoré stále vo vyššej miere využívali výpočtovú techniku. Rozvoj ekonomických odborov na VŠB v Ostrave vyústil v roku 1977 do zriadenia ekonomickej fakulty. V tom istom roku došlo k premenovaniu Fakulty strojní na Fakultu strojní a elektortechnickou, čo bolo vyvrcholením dlhoročného vývoja a postupnej profilácie vedecko-pedagogickej činnosti fakulty na elektrotechnické odbory.

Celospoločenské udalosti v novembri 1989 a následný politický vývoj znamenali pre československé vysoké školstvo opätovný návrat k autonómii a akademickým slobodám. V prvej polovici deväťdesiatych rokov 20. storočia prešla VŠB v Ostrave rozsiahlou transformáciou. Zmena študijných odborov bola vyvolaná reštrukturalizáciou hutníckych odvetví a útlmovým programom v baníctve. Pri zachovaní tradičných odborov, v ktorých si VŠB v Ostrave po desaťročia udržiavala výhradné postavenie, bolo nutné zameranie na ďalšie odbory využívajúce nové technológie a materiály. Fakulty tak v náplni jednotlivých študijných programov museli reagovať na aktuálne potreby pracovného trhu. Pozitívnym dôsledkom revolučných udalostí bolo otvorenie hraníc, čo umožnilo naviazanie kontaktov a uzavretie zmlúv zahraničnými univerzitami a výskumnými pracoviskami a zapojenie školy do medzinárodných vedecko-výskumných programov. Premena školy na polytechnickú univerzitu bola zavŕšená vznikom samostatnej Fakulty elektrotechniky v roku 1991 a rozšírením jej názvu na Fakultu elektrotechniky a informatiky v roku 1993. Zmena tradičného názvu Hutnickej fakulty na Fakultu metalurgie a materiálového inženýrství v roku 1991 súvisela s jej novou koncepciou a zameraním vedecko-pedagogickej činnosti do oblasti materiálových vied.

V roku 1994 bol tradičný historický názov školy doplnený na VŠB – Technická univerzita Ostrava. Dlhoročná tradícia výuky odborov v oblasti stavebníctva a geotechniky sa stali základom pre zriadenie samostatnej Fakulty stavební v roku 1997. Viac než tridsaťročný rozvoj odboru technika požiarnej ochrany a bezpečnosť priemyslu spolu s požiadavkami praxe na prípravu vysokoškolsky vzdelaných odborníkov v oblasti bezpečnostného inžinierstva zapríčinili vznik Fakulty bezpečnostního inženýrství v roku 2002. So vznikom ďalších pracovísk bolo v rámci kampusu v Ostrave-Porube vybudované kvalitné zázemie zodpovedajúce ich potrebám. Svoju úspešnú vedeckú činnosť tu vyvíjajú Výzkumné energetické centrum, Centrum nanotechnologií, vysokoškolský ústav ENET (Energetické jednotky pro využití netradičních zdrojů energie), dnes Centrum energetických a environmentálních technologií. Na základe dlhoročných vedecko-výskumných aktivít v oblasti informačných technológií vzniklo v roku 2015 Národní superpočítačové centrum IT4Inovations. V súčasnej dobe prevádzkuje 2 superpočítače: Barbora (sprevádzkovaný na jeseň 2019) a Karolina, a tiež špecializovaný systém pre výpočty umelej inteligencie NVIDIA DFX-2 (spustený na jar 2019).

V roku 2021 bola v rámci kampusu VŠB-TUO započatá výstavba budovy Ekonomické fakulty a výstavba Centra energetických a environmentálních technologií.

Vývoj názvu:

1849 - Montánní učiliště v Příbrami
1865 - Báňská akademie v Příbrami
1904 - Vysoká škola báňská v Příbrami
1945 - Vysoká škola báňská v Ostravě
1995 - Vysoká škola báňská – Technická univerzita Ostrava

V súčasnosti VŠB-TUO smeruje medzi popredné české aj európske univerzity, ponúkajúce technické, prírodovedecké a ekonomické vzdelanie, produkujúce aplikovaný aj základný výskum a zaisťujúce potrebný odborný poradenský, konzultačný a expertízny servis priemyslu, bankovému aj podnikateľskému sektoru, vrátane ponuky celoživotného vzdelávania. Absolventi univerzity nájdu prácu často už behom štúdia, školu každý rok úspešne absolvuje v priemere 3117 študentov. Univerzita podporuje študentské aktivity – vlastné podnikanie, štúdium v zahraničí, či študentské organizácie. VŠB – Technická univerzita Ostrava spolupracuje s radom českých a zahraničných univerzít a taktiež s firmami.

Fakulty[upraviť | upraviť zdroj]

VŠB-TUO poskytuje vzdelávanie v rámci siedmich fakúlt:

Hornicko-geologická fakulta (1716)
Fakulta materiálově-technologická (1849)
Fakulta strojní (1950)
Ekonomická fakulta (1977)
Fakulta elektrotechniky a informatiky (1991)
Fakulta stavební (1997)
Fakulta bezpečnostního inženýrství (2002)

Výskum[upraviť | upraviť zdroj]

VŠB-TUO patrí medzi popredné vedecko-výskumné pracoviská v Česku s výrazným dopadom na rozvoj a inovácie v oblastiach IT, energetiky, nových materiálov a environmentálneho inžinierstva. VŠB-TUO je dôležitou súčasťou rozvoja a inovačných aktivít Moravsko-sliezskeho kraja aj Česka. Výsledky a hodnotenie univerzity svedčí o kvalite a sile odborného ľudského kapitálu.

Strategické oblasti výskumu:

IT,
Energetika
m
Materiálové vedy
Environmentálne inžinierstvo

Ďalšie vedecko-výskumné smery:

Inžinierstvo a technológie: elektrotechnika, strojnícke inžinierstvo, materiálové vedy a inžinierstvo, stavebné inžinierstvo, bezpečnostné inžinierstvo, biomedicínske a biomechanické inžinierstvo, ochrana životného prostredia a brownfield management, chemické inžinierstvo, geologické inžinierstvo, geodézia a geoinformatika, automobilové a dopravné inžinierstvo, akustické inžinierstvo, nanotechnológie, aditívne technológie

Počítačové vedy a kyberneticko-fyzikálne systémy: umelá inteligencia, strojové učenie, počítačové videnie a spracovanie obrazu, softwarové a procesné inžinierstvo, vysokovýkonné počítanie, vysokovýkonná analýza dát, výpočtová a aplikovaná matematika, priemysel 4.0, robotika

Energetika a suroviny: energia z obnoviteľných zdrojov, vysokokapacitné systémy pre ukladanie energie, riadenie energie s využitím metód umelej inteligencie, energetická diagnostika, elektromobilita, spracovanie energetických surovín

Ekonomické a finančné procesy: ekonomika, financie, manažérska veda, obchodná správa

Rektoři[upraviť | upraviť zdroj]

Seznam rektorů Do roku 1945 VŠB v Příbrame
Meno (narodeníe – úmrtie)	Nástup do úradu	Opusteni úradu
prof. Dr. mont. Ing. František Čechura, DrSc. (1887–1974)	1945	1949
prof. RNDr. Rudolf Rost (1912–1999)	1949 (pověřen vedením)	1950
prof. Dr. techn. Ing. Vladimír Mydlarčík (1911–1974)	1950	1955
prof. Ing. Bohumil Kaňkovský (1904–1959)	1955	1959
prof. RNDr. Teofil Chlebovský (1917–1973)	1959	1963
prof. RNDr. Bohuslav Růžička, CSc. (1921–1978)	1963	1969
prof. RNDr. Oldřich Hajkr, DrSc., dr.h.c. (1919–1991)	1969	1985
prof. Ing. Vladimír Mynář, DrSc. (* 1929)	1985	1990
prof. Ing. Tomáš Čermák, CSc., dr.h.c. (* 1943)	1990 2003	1997 2010
prof. Ing. Václav Roubíček, CSc., dr.h.c. (1944–2010)	1997	2003
prof. Ing. Ivo Vondrák, CSc. (* 1959)	2010	2017
prof. RNDr. Václav Snášel, CSc. (* 1957)	2017	dosud