Vysoká (vrch v Tatrách)
| Vysoká | |
|---|---|
 |
|
| Výška: | 2 547,2 metrov |
| Zemepisná dĺžka: | 49° 10' 21.91"N |
| Zemepisná šírka: | 20° 5' 40.08"E |
| Poloha: | Prešovský kraj, Slovensko |
| Pohorie: | Vysoké Tatry |
| Prvovýstup: | |
| Najľahší výstup: | nie je voľne dostupný pre turistov |
Vysoká je jeden z najvyšších vrchov Slovenska, ležiaci vo Vysokých Tatrách. Symetrický dvojvrchol Vysokej je z každej strany impozantný a patrí k najkrajším a najfotografovanejším štítom Vysokých Tatier.
Geológia[upraviť]
Dvojvrcholový štít hlavného hrebeňa Vysokých Tatier s dvoma rovnako vysokými vrcholmi. Vysoká je vymedzená na SV od Malého Ganku Rumanovym sedlom a na SZ od Ťažkého štítu Štrbinou pod Ťažkým štítom. Do Ťažkej doliny spadá jej najväčšia S stena v 500-metrovom prevýšení. Tá je najmä v zime častým cieľom horolezeckých výstupov. Na V do Rumanovej dolinky jej steny spadajú v 450-metrovom prevýšení. Na JV vysiela Vysoká cez Vyšné Dračie sedlo hrebeň Dračieho štítu a Ošarpancov. Na J v nie príliš obtiažnych stenách svoj Centrálny žľab zbiehajúci do Dračej dolinky. Za Dračím sedlom vybieha z úpätia Vysokej na J Dračí hrebeň.
Dejiny[upraviť]
Pôvodne liptovský názov „Visoka“ spomína v roku 1717 Juraj Buchholtz ml. v texte k Panoráme Tatier. Pre rozlíšenie, či skôr pripodobenie k Malej či Východnej Vysokej sa ju snažili pomenovať aj Veľkú Vysokú. Cudzie názvy sa však neujali.
Výstupy[upraviť]
Prvý známy výstup je popísaný v Ročenke MKE. Uskutočnil sa 3. 9. 1874 pod vedením Mórica Dechyho, hoci vodcovia boli Martin Spitzkopf a Ján Ruman ml. Na vrchole nechali zápis so zdrapom modrej Rumanovej zástery. Neskôr bola Vysoká častým cieľom turistov a záujem pretrváva pre jej blízkosť od sedla Váha. Na SV je ukotvený oceľový kríž. Roku 1955 vyniesli chatári Oldřích Bublík z Chaty pod Rysmi a Miroslav Jílek z Chaty pri Popradskom plese kovový kríž a osadili na pamiatku ich priateľa, horolezca Václava Raifa, ktorý tu zahynul. Písmena VR na kríži sú iniciály menovaného, ktorému je kríž venovaný.
