Vysoké Tatry (pohorie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O rovnomennom meste pozri Vysoké Tatry (mesto)
Vysoké Tatry
poľ. Tatry Wysokie
pohorie
Tatry Panorama01xxx.jpg
Panoráma Vysokých Tatier, štíty zľava doprava: Gerlachovský štít, Batizovský štít, Kačací štít, Končistá, Gánok, Vysoká a Rysy
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Prešovský, Žilinský
Okresy Poprad, Liptovský Mikuláš, Kežmarok
Časť Východných Tatier
Najvyšší bod Gerlachovský štít
 - výška 2 655 m n. m.
 - súradnice 49°10′S 20°08′V / 49.167°S 20.133°V / 49.167; 20.133
Rozloha 341 km² (34 100 ha)
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Poloha pohoria v rámci Slovenska a Poľska
Poloha pohoria v rámci Slovenska a Poľska
Poloha pohoria v rámci Slovenska a Poľska
Poloha pohoria v západnej časti Prešovského kraja
Poloha pohoria v západnej časti Prešovského kraja
Poloha pohoria v západnej časti Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Vysoké Tatry

Vysoké Tatry sú najvyššie pohorie na Slovensku a v Poľsku a sú zároveň jediným horstvom v týchto štátoch s alpským charakterom. Sú geomorfologickou časťou Východných Tatier západne od Kopského sedla, ktoré ich oddeľuje od Belianskych Tatier. Na juhu hraničia s Podtatranskou kotlinou. Majú rozlohu 341 km² (260 km² na Slovensku a 81 km² v Poľsku).

Najvyššie štíty slovenských Vysokých Tatier[upraviť | upraviť zdroj]

Štít Výška
Gerlachovský štít 2 654
Gerlachovská veža 2 642
Zadný Gerlach 2 638
Lomnický štít 2 634
Ľadový štít 2 627
Pyšný štít 2 621
Lavínový štít 2 606
Malý Ľadový štít 2 603
Kotlový štít 2 601
Lavínová veža 2 600
Malý pyšný štít 2 590
Veľká Litvorová veža 2 581
Strapatá veža 2 565
Kežmarský štít 2 556
Vysoká 2 547

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Od juhu je pohorie ohraničené Podtatranskou kotlinou, na severe susedí so Spišskou Magurou a západnú hranicu tvorí Kôprová dolina oddeľujúca Vysoké Tatry od Západných Tatier. Na východe sú ohraničené masívom Belianskych Tatier. Belianske Tatry sú nižšie ako Vysoké Tatry (plocha 64 km², dĺžka hrebeňa 14 km, najvyšší vrchol je Havran s výškou 2 151,5 m n. m.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Tatry sú jadrové pohorie. Geologická stavba Vysokých Tatier je komplikovaná. Rozdeľuje sa na tri časti. Kryštalické jadro, ktoré vytvára hlavnú časť hrebeňa a južné svahy. To je zložené prevažne z granitoidov a kryštalických bridlíc. Na kryštaliniku ležia druhohorné sedimenty tzv. obal, hlavne kremence, vápence, dolomity a ílovité bridlice. Kryštalinikum a jeho obal tvoria geologickú jednotku označovanú ako tatrikum.

Jadro Tatier vznikalo v prvohorách (Karbón, 210 mil. rokov). Okolité more ustúpilo koncom prvohôr a začala sa prejavovať masívna erózia. V triase však opäť stúplo a začali sa ukladať usadeniny (vápence a pod.), ktoré vytvorili základ Belianskych Tatier a Červených vrchov. Na konci obdobia kriedy sa Tatry stali súčasťou pevniny. V tomto období boli modelované alpínskymi vrásnením, ktoré sa prejavilo koncom kriedy presunom subtatranských príkrovov. V paleogéne prekryli pohorie sedimenty podtatranskej skupiny. Masívny výzdvih pohoria sa začal až na konci paleogénu a hlavne v miocéne[1]. Pre modeláciu terénu v Tatrách mali hlavný vplyv alpínske ľadovce, ktoré tiekli v ľadových dobách, počas ktorých dosahovali ľadovce na severných stranách hôr až 14 km.

Najdlhšia a najhlbšia jaskyňa v Tatrách je Jaskinia Wielka Śnieżna (dĺžka 22 km, hĺbka 824 m).

Geografický opis[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný hrebeň Vysokých Tatier, ktorý je vo svojom strede podkovovito prehnutý k juhu, je 26 km dlhý a jeho maximálna šírka je 17 km. Vysoké Tatry sa tiahnu od Ľaliového sedla (1 947 m) na západe k Kopskému sedlu (1 749 m) na východe. Ich najzápadnejším vrcholom je Svinica (2 301 m), najvýchodnejším Jahňací štít (2 229 m). Hrebeň takmer vôbec neklesá pod 2 000 m a jeho najvyšším vrcholom je Ľadový štít (2 627 m). Odbočuje z nej päť hlavných chrbátov na juh s vrcholy (Kriváň, Končistá, Gerlachovský štít, Slavkovský štít, Lomnický štít,) štyri na sever (Kozi Wierch, Opalony Wierch, Malé Rysy, Veľká Javorová veža). Najvyšší vrchol Gerlachovský štít je zároveň najvyšším vrcholom nielen Tatier, ale celých Karpát.

Vysoké Tatry, 1865
Vysoké Tatry, pohľadnica z roku 1922

Vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]

Celkový zoznam pozri zoznam štítov

Vo Vysokých Tatrách nájdeme 29 vrcholov prevyšujúcich výšku 2500 metrov[2]. Celkovo 8 vrcholov v slovenských Vysokých Tatrách je turistom prístupných po značených chodníkoch so sezónnymi uzávierkami od 1. 11. – 15. 6. Naproti tomu vrcholy Gerlachovský štít, Vysoká, Ganek, Bradavica, Prostredný hrot, Ľadový štít, Baranie rohy, Lomnický štít, Kežmarský štít a iné sú pre turistov dostupné iba v sprievode horského vodcu.[3]. Pre horolezca s potrebným preukazom je lezenie na väčšine územia národného parku povolené na vlastné nebezpečenstvo.

Gerlachovský štít
Kriváň
Vysoké Tatry z poľskej strany, 1865
Vysoké Tatry zo slovenskej strany, 1865

Tatranské vrcholy nad 2 500 m:

Turisticky dostupné vrcholy slovenskej časti Tatier:

Sedlá[upraviť | upraviť zdroj]

Pre celkový zoznam pozri zoznam sediel.

Najvyšším sedlom je Sedielko. Niekoľko chodníkov prechádza cez často vysoko položené horské sedla. Niektoré prechody sú dokonca zaistené reťazami a nejde tak o vychádzkové túry.
Turisticky sprístupnené horské sedlá v slovenskej časti:

Doliny[upraviť | upraviť zdroj]

Vo Vysokých Tatrách sa nachádza 35 dolín. Dna severných dolín sú nižšie než je tomu na juhu. To je dané ľadovcovou činnosťou, kedy na juhu boli ľadovce menšie a tam nedosahovali tak veľkú eróznu činnosť ako na severe. Medzi bočné hrebene sa zarezávajú tatranské doliny. Na južnej strane to sú Kôprová dolina, Furkotská dolina, Mlynická dolina, Mengusovská dolina, Batizovská dolina, Velická dolina, Veľká a Malá Studená dolina, Dolina Kežmarskej Bielej vody. Na severnej strane to sú Bielovodská dolina a Javorová dolina. Najdlhšími dolinami Vysokých Tatier sú Kôprová dolina a Bielovodská dolina, ktoré majú obe dĺžku 11 km.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vysoké Tatry sa radia k dvom úmoriam – čiernomorskému a baltskému. Prameň tu majú niektoré významné rieky ako napríklad Váh. Jeden z najväčších vodopádov Vysokých Tatier je Obrovský vodopád, ktorý sa nachádza v ústí Malej Studenej doliny v nadmorskej výške 1 330 m. Je vysoký 20 m. Vo väčšine dolín sa nachádzajú ľadovcové jazerá, plesá. Vo Vysokých Tatrách sa nachádza 120 plies. Hojne navštevované Štrbské pleso je známe aj tým, že z neho voda vyteká na obe strany – tečie do Baltského a Čierneho mora. V pohorí vyviera aj niekoľko minerálnych prameňov, z nich sú využívané len niektoré. K vyhláseným kúpeľom patrí napr. Starý Smokovec. Prameň napájajúci kúpele vyviera z masívu Slavkovského štítu.

Štrbské pleso, 1865

Najznámejšie plesá sú:

Štrbské pleso s Vysokými Tatrami v pozadí

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Podnebie vo Vysokých Tatrách má výrazne kontinentálne rysy. Panuje tu skôr chladné počasie, kedy teplota sa v priemeru dostáva až na 0°C. Vo výške 1 000 m je potom 5 °C. Teplotný priemer je tu najnižší na celom Slovensku. Snehová pokrývka sa tu udrží po 200 – 250 dní v roku. Na niektorých tienistých stráňach sa netopí vôbec. Pre Tatry je charakteristické premenlivé počasie. Inverzie nie sú v zime žiadnou výnimkou. Ročné zrážky tu dosahujú celkový ročný súhrn okolo 1 600 mm. Najvhodnejším obdobím pre turistické výstupy v Tatrách je jeseň, kedy je počasie najstabilnejšie a vďaka nižším teplotám je aj výborná viditeľnosť.

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

Vysoké Tatry patria do Tatranského národného parku (TANAP). Park bol vyhlásený v r. 1948. Rozloha TANAPU je 73 300 ha a plocha ochranného pásma ďalších 39 800 ha. V Poľsku je to Tatrzański Park Narodowy s plochou 212 km². Účel vyhlásenia parku bola ochrana jedinečnej flóry a fauny a výrazného vysokohorského profilu a glaciálneho reliéfu. Ten sa vyznačuje predovšetkým strmými štítmi a hrebeňmi, kary, morénami a pod. Ochrana tu zahŕňa aj početné krasové javy (vo vápencovej zložke podložia Tatier) ako napr. jamy, priepasti, škrapy či jaskyne. Vo februári 1993 bol TANAP vyhlásený ako biosférická rezervácia v programu UNESCO.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Lanová dráha vo Vysokých Tatrách

Horské chaty[upraviť | upraviť zdroj]

Slovensko
  • Chata pod Rysmi (2 250 m) – kapacita 14 lôžok, založená 1933, najvyššie položená chata v Tatrách
  • Téryho chata (2 015 m) – kapacita 25 lôžok, založená 1899, otvorená po celý rok
  • Zbojnícka chata (1 960 m) – kapacita 16 lôžok, založená 1907, v roku 1998 vyhorela, dnes je zrekonštruovaná
  • Chata pod Soliskom (1 840 m) – bez možnosti ubytovania, založená 1942, otvorená celoročne
  • Hotel Encián na Skalnatom plese (1 752 m)
  • Skalnatá chata (1 740 m) – bez možnosti ubytovania, založená 1932, otvorená po celý rok
  • Sliezsky dom (1 665 m) – kapacita 114 lôžok, založená 1895 (dnešná podoba z r. 1968), otvorená po celý rok
  • Chata pri Zelenom plese (1 551 m) – kapacita 50 lôžok, založená 1897, otvorená celoročne
  • Chata kapitána Morávku (1 500 m) – kapacita 132 lôžok, založené 1879, celoročná prevádzka
  • Zamkovského chata (1 475 m) – kapacita 25 lôžok, založená 1943, celoročná prevádzka
  • Rainerova chata (1 290 m) – bez možnosti ubytovania, založená 1860, múzeum tatranských nosičov, bufet
  • Bilíkova chata (1 255 m) – kapacita 28 lôžok, založená 1934, celoročná prevádzka
Poľsko
Panoráma Vysokých Tatier z Popradu

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Janák, M., Plašienka, D., Petrík, I., 2001, Excursion to the Tatra Mountains, Central Western Carpathians. GeoLines 13, s. 141 – 148
  2. Najvyššie vrcholky Tatier
  3. Spolok horských vodcov Vysoké Tatry. Populárne vrcholy, ktoré sú aj v lete doporučované s horským vodcom [online]. tatraguide.sk, [cit. 2011-04-23]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]