Vysokozdvižný vozík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vysokozdvižný vozík

Vysokozdvižný vozík je mobilný stroj používaný na manipuláciu s materiálom alebo nákladom. Ide o mimoriadne obľúbený nástroj na presúvanie tovarov na kratšie vzdialenosti. Predchodcami vysokozdvižných vozíkov sú zdvíhadlá, ktoré sa zvykli používať v 18. a 19. storočí[1]

Príbuzným zariadením vysokozdvižného vozíka je nízkozdvižný vozík alebo kontajnerový prekladač. Tieto zariadenia patria do kategórie tzv. manipulačnej techniky a sú častou súčasťou väčších skladov.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Vysokozdvižný vozík je spravidla 4-kolesový dopravný prostriedok, vybavený hydraulicky ovládaným zdvíhacím rámom s vidlicou. Ovládaný je vodičom a poháňaný spaľovacím alebo elektrickým motorom. Nosnosť vozíkov je od stoviek kilogramov po niekoľko ton a výška zdvihu až do 6 metrov. Najdôležitejšou súčasťou vozíkov je zdvíhacia jednotka.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Počas prvej svetovej vojny sa vyrábali prístroje s manipulovateľnými plošinami, ktoré umožňovali ich vyvýšenie alebo zníženie. Pri vojnových snahách sa vyvíjali mnohé nové techniky a inovácie, vrátane žeriavu na manipuláciu s bombovou technikou, ktorý dnes považujeme za prvý elektrický vysokozdvižný vozík.[1]

Prvé vysokozdvižné vozíky boli pomerne jednoduché, nestavali na hydraulických procesoch a dokonca ani nosné vidlice. V minulosti totiž takéto prístroje dokázali zdvihnúť svoj náklad len o pár centimetrov, kde ho potom prevzali iné zariadenia. No hoci vtedajšie vysokozdvižné vozíky nevyzerali tak, ako ich poznáme dnes, do značnej miery uľahčovali nakladanie, vykladanie a celkovú manipuláciu s tovarom a materiálmi, čo bolo počas vojny a nedostatku pracovnej sily, veľkou výhodou.

Vozíky, s ktorými sa dnes stretávame bežne, boli na začiatku 20. storočia skôr raritou. Predchodcom vozíkov dnešného vzhľadu bol zrejme nákladný vozík Tructatr s protiváhou a miestom pre vodiča, ktorý začala vyrábať spoločnosť Clark v roku 1917. Len o tri roky na to bol na trh uvedený i prvý vozík, ktorý na prenášanie nákladu využíval princípy hydrauliky. V roku 1923 by sme už vedeli kúpiť i prvý elektrický vozík s vidlicami, ktorý je skutočne vysokozdvižným vozíkom ako ho poznáme dnes.

Druhy vysokozdvižných vozíkov[upraviť | upraviť zdroj]

Vysokozdvižné vozíky môžeme rozdeliť do dvoch skupín podľa toho, na aký pohon fungujú. Stretávame sa buď s vozíkmi elektrickými (akumulátorovými) alebo s vozíkmi so spaľovacím motorom, ktoré môžu byť (podobne ako autá) na pohon benzínový, dieselový alebo LPG.

Vysokozdvižné vozíky ďalej možno deliť podľa spôsobu riadenia:

  • ručne vedené,
  • s pákovým riadením,
  • s volantovým riadením.

Samostatnou kategóriou sú potom vysokozdvižné vozíky so zdvíhacou plošinou.

Podtypy vysokozdvižných vozíkov[upraviť | upraviť zdroj]

  • vysokozdvižné vozíky s vidlicami a protiváhou patria medzi najbežnejšie vozíky na trhu u nás i v zahraničí. Váha vozíka (a aj jeho vodiča) je pri manipulácii s nákladom využitá ako protiváha. Tieto vozíky bývajú často na elektrický pohon, keďže batéria v nich slúži nielen ako dostatočne ťažká protiváha, ale zároveň je i zdrojom energie.[2]
    • trojkolesové vozíky s protiváhou sú podtypom vysokozdvižných vozíkov s protiváhou. Od svojho bežnejšieho brata sa líšia svojou obratnosťou, ktorú majú vďaka jednému (a nie dvom) ovládateľnému koliesku. Takéto vozíky sa využívajú v obmedzených priestoroch, či v skladoch a miestach, kde je potrebné zaručiť funkčnosť vozíka vonku i dnu.[2]
  • terénne vozíky mávajú nízkotlakové pneumatiky a sú vhodné i do náročnejšieho terénu, napríklad v lesníctve a drevospracujúcom priemysle.
  • vozíky s výsuvnými vidlami, ktoré sa môžu vysúvať buď čelne alebo bočne. Pri čelnom vysúvaní sa šetrí priestor, ale bočné vysúvanie je zase vhodnejšie na prepravu väčších materiálov.
  • retraky sú výnimočné tým, že vodič v nich sedí bokom a nie čelom k smeru jazdy. Ich pomenovanie je vlastne skomoleninou anglického názvu reach trucks, ktorý vyjadruje, že tieto vozíky sú naozaj schopné dosiahnuť všade, kde je potrebné.[2] To mu zabezpečuje lepší výhľad a orientáciu v priestore. Náklad dokážu zdvihnúť až do výšky 12 metrov.[3] Vďaka stabilizujúcim súčastiam tohto vozíka nie je potrebná žiadna veľká protiváha, pričom vozík je stále stabilný a vhodný k manipulácii na vysokých miestach.
  • vozíky s bočným nakladaním slúžia, ako už napovedá ich názov, na nakladanie materiálov zboku, teda nie čelom pre vodiča vozíka. Ich využitie je široké hlavne pri manipulácii s dlhým alebo širokým nákladom, ktorý by bol na normálnom vozíku zvlášť nestabilný. Táto výhoda manipulácie je však pre vozíky i nevýhodou - neposkytujú totiž dostatočnú flexibilitu a operuje sa s nimi ťažko. Preto sa na bežné náklady hodia o čosi menej.[2]
  • teleskopické nakladače (manipulátori) sú úzko špecializované prístroje, ktoré sa viac začínajú podobať na menšie traktory a dopravné prostriedky využívané na stavbách. Na nakladanie s materiálom využívajú výsuvné rameno, ktoré je upevnené viac na spodnej časti vozíka, čo ich odlišuje od bežných vysokozdvižných vozíkov. Ich výhodou je skvelá prístupnosť, flexibilita a ľahká manipulácia. Bývajú však výrazne drahšie ako vozíky s protiváhou a vzhľadom k ich zložitosti (predsa len už ide pomaly o vozidlo, než len o samotný prístroj) sú i viac kazivé.[2]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

References[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Forklift Trucks— The Backbone Of The Industry [online], The MHEDA Journal, 2014. Dostupné online.
  2. a b c d e Forklift Truck Types [online], Bendigo Mitchell, 2014. Dostupné na internete.
  3. Retrak: vozík do úzkých uliček [online], transport-logistika.cz, 2012. Dostupné na internete.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]