Vzducholoď Italia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Italia bola polovystužená vzducholoď, na ktorej podnikol jej konštruktér a kapitán Umberto Nobile výskumné výpravy do severných polárnych oblastí. Pri návrate z výpravy k severnému pólu vzducholoď 25. mája 1928 stroskotala neďaleko Severovýchodnej zeme (Špicbergy).

Parametre vzducholode[upraviť | upraviť zdroj]

  • dĺžka: 106 m
  • maximálny priemer telesa: 19,5 m
  • objem: 19 000 m³
  • motory: 3 zážihové Maybach 245 HP v samostatných gondolách
  • maximálna rýchlosť: 113 km/h

Bola to sesterská loď vzducholode Norge, s ktorou uskutočnil Nobile spolu s Amundsenom úspešnú polárnu expedíciu v roku 1926. Oproti Norge mala Italia tenší obal a ďalšie vylepšenia, ktoré mali znížiť hmotnosť kostry a tým zvýšiť množstvo užitočného vybavenia.

Polárna výprava[upraviť | upraviť zdroj]

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

  • gen. Umberto Nobile – veliteľ výpravy
  • Finn Malmgren (†††) – švédsky meteorológ a fyzik
  • František Běhounek – český fyzik, špecialista na elektrické javy a kozmické žiarenie
  • prof. Aldo Pontremoli (†) – fyzik z milánskej univerzity, striedal sa s Běhounkom v pozorovaní
  • Ugo Lago (†) – spravodajca talianskych novín Popolo d'Italia
  • korv. kapitán Adalberto Mariano – kapitán vzducholode
  • Filippo Zappi, Alfredo Viglieri – dôstojníci
  • Natale Ceccioni – hlavný mechanik
  • Giuseppe Biagi – radista
  • Felice Trojani – letové prístroje
  • Calisto Ciocca (†), Attilio Caratti (†), Vincenzo Pomella (††)  – strojníci motorov, por. Ettore Arduino (†) – ich veliteľ
  • Renato Alessandrini (†) – technik

So šestnástimi mužmi na palube bol aj živý maskot – Nobileho sučka (foxteriér) Titina, ktorá bola tiež nakoniec s ôsmimi členmi posádky, ktorí prežili, zachránená.

(†) Zmizli bez stopy so zvyškom vzducholode po náraze.
(††) Zahynul bezprostredne pri náraze na ľad.
(†††) Zomrel pri pokuse dôjsť pešo pre pomoc.

Let[upraviť | upraviť zdroj]

Novo postavená vzducholoď mala za úlohu preskúmať zo vzduchu ďalšie, dovtedy neznáme polárne končiny. 6. mája 1928 vzducholoď doletela do Kings Bay na Západných Špicbergoch. Potom uskutočnila 15.-18. mája úspešný výskumný let nad Zemou Františka Jozefa. K severnému pólu odštartovala ráno 23. mája. Vzhľadom na búrku nad severným pólom len preletela a vracala sa späť na základňu. Zaťažená námrazou stroskotala na ľadovej kryhe asi 100 km na sever od Severovýchodnej zeme.

Deväť členov posádky (zo 16) vo veliteľskej gondole prežilo katastrofu. Našťastie sa podarilo zachrániť aj vysielačku (jednolampový prístroj s výkonom 25 W a dosahom 700 km na vlne 33 m). Tou sa podarilo po niekoľkých dňoch privolať pomoc. Bola zorganizovaná obrovská medzinárodná záchranná akcia. Poslední stroskotanci boli zachránení 12. júla sovietskym ľadoborcom Krasin. Predtým ale pri lete do oblasti pátrania po stroskotancoch zahynul slávny nórsky polárnik Roald Amundsen.

Český vedec František Běhounek sa zaoberal výskumom elektriny a kozmického žiarenia v polárnych oblastiach. Běhounek cestu a stroskotanie popísal v knihe Trosečníci na kře ledové, neskôr prepracovanej ako Trosečníci polárního moře.

Haváriou Italie polárny prieskum pomocou vzducholodí neskončil. Severné oblasti Ruska boli ešte raz v roku 1931 preskúmavané nemeckou vzducholoďou Graf Zeppelin. Táto úspešná výprava prebehla bez akýchkoľvek problémov, a preto je dnes takmer neznáma.