Vznik prvej slovenskej republiky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Prvá slovenská republika alebo Slovenský štát bol štátny útvar Slovákov, ktorý vznikol pred druhou svetovou vojnou na troskách Česko-slovenskej republiky ako priamy dôsledok zhoršujúcej sa medzinárodnej politickej situácie a hrubého nátlaku hitlerovského Nemecka. Slovensko, výrazne okýptené o južné územia a časť Podkarpatskej Rusi zabrané Maďarskom a časť Oravy a Spiša zabranými Poľskom, vyhlásilo samostatnosť 14. marca 1939. Česká časť spoločnej republiky sa stala súčasťou nacistickej Tretej ríše ako Protektorát Čechy a Morava.

Mníchovská dohoda a prvá viedenská arbitráž[upraviť | upraviť zdroj]

Po Mníchovskej dohode západných mocností 29. septembra 1938 prišla prvá česko-slovenská republika o Sudety, územia obývané nemeckým obyvateľstvom. Česká časť republiky stratila celkovo 38 percent územia, čím prišla nielen o dôležité priemyselné centrá, ale aj moderný strategický systém ochrany česko-slovenských hraníc vybudovaný na ochranu proti prípadnému vpádu nacistického Nemecka. Prezident Beneš po Mníchovskej dohode odstúpil z funkcie a na jeho miesto nastúpil v novembri 1938 Emil Hácha, ktorý nedokázal efektívne vzdorovať hitlerovskému nátlaku.

Priamym dôsledkom mníchovského diktátu bola prvá viedenská arbitráž, na základe ktorej bolo Česko-Slovensko nútené odstúpiť približne jednu tretinu územia, najmä Maďarsku, a neskôr malú časť územia i Poľsku.

Česko-Slovensko stratilo arbitrážou 11 882 štvorcových kilometrov územia južného Slovenska a Podkarpatskej Rusi v prospech Maďarska a 226 štvorcových kilometrov, najmä územia Oravy a Spiša, v prospech Poľska.

Druhá česko-slovenská republika[upraviť | upraviť zdroj]

Výrazne oslabený česko-slovenský štát vedený z Prahy bol po Mníchove a Viedni nútený pristúpiť na ústupky voči menším národom žijúcim na území Česko-Slovenska.

Autonómia Slovenska[upraviť | upraviť zdroj]

Výkonný výbor Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany s tichým súhlasom ostatných slovenských politických strán (okrem Demokratickej strany) rozhodol na zasadnutí v Žiline 6. októbra 1938 o sformovaní autonómnej slovenskej vlády na čele s Dr. Jozefom Tisom (Žilinská dohoda). Takmer všetka moc (neskôr všetka moc) sa sústredila v rukách HSĽS.Pod Žilinskú dohodu bolo nakoniec dovolené podpísať sa aj slovenským zástupcom provládnych strán, s výnimkou strán ľavicových. Už veľmi krátko po vyhlásení autonómie vznikol autoritársky ľudácky režim, ktorý pohltil, resp.prinútil ku splynutiu všetky ostatné strany na Slovensku, s výnimkou národostných a strán ľavice, ktoré boli zakázané.

Autonómia Podkarpatskej Rusi[upraviť | upraviť zdroj]

Podobne sa na Podkarpatskej Rusi dohodli dve najväčšie národnostné menšiny, Rusíni a Ukrajinci a od 8. októbra 1938 vytvorili vlastnú autonómnu vládu. Následne pod vplyvom moderného ukrajinského národného povedomia získala kontrolu nad autonómnou vládou pro-ukrajinská frakcia vedená Avgustinom Vološynom a Podkarpatská Rus bola premenovaná na Karpatskú Ukrajinu.

Česko-Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

30. novembra 1938 bol zvolený za prezidenta novokonštituovanej republiky asymetrického štátoprávneho usporiadania (s autonómiou Slovenska a Podkarpatskej Rusi bez obdobnej samosprávy v Čechách a na Morave) Emil Hácha a Česko-Slovensko sa začalo oficiálne nazývať Česko-Slovensko (dovtedy sa nazývalo skrátene Československo alebo dlhým tvarom Československá republika). Federácia pozostávala z troch častí: Čechy a Morava, Slovensko a Karpatská Ukrajina. Po strate pôvodných prirodzených hraníc s Nemeckom a tiež strate vojenských opevnení však bolo Česko-Slovensko vojensky neubrániteľné a jeho situácia sa priebežne zhoršovala. Hoci Británia a Francúzsko formálne garantovali pomníchovské hranice republiky, v skutočnosti nejavili o osud ČSR väčší záujem a ČSR sa stalo faktickým vazalom Nemeckej ríše. V januári 1939 stroskotali rokovania medzi Poľskom a Nemeckom a Hitler, ktorý už pripravoval vojnu proti Poľsku, potreboval Česko-Slovensko eliminovať.

Rozhovory v Berlíne a vznik slovenského štátu[upraviť | upraviť zdroj]

Nemecko sa pokúsilo definitívne zlikvidovať ČSR do 12. marca 1939, na prvé výročie pripojenia Rakúska. Vyprovokovalo pražskú vládu k vojenskému prevratu na Slovensku, pričom slovenských predstaviteľov uisťovalo o svojej podpore. Vládu nad Slovenskom prevzala armáda a niekoľko sto ľudákov bolo zatknutých a odvlečených na Moravu. Na Slovensku vojenský puč obyvateľstvo pochopilo ako koniec autonómie. Protestovali najmä ľudácki vysokoškolskí študenti v Bratislave. Po rokovaniach s ľudákmi sa novým premiérom stal Karol Sidor, podpredseda pražskej vlády a hlava radikálnych ľudákov. Ako hlavný veliteľ HG upokojil gardistov aj demoštrantov a čoskoro ovládol situáciu na Slovensku, hoci nemeckí ríšski agenti rozpútali v Bratislave bombový teror. Napokon odmietol aj požiadavku nemeckej delegácie na okamžité vyhlásenie nezávislého Slovenska, hoci na jeho kanceláriu mierili z obsadenej Petržalky dve nemecké pancierové divízie. Napokon 13. marca 1939 povolal Hitler do Berlína Jozefa Tisa a Ferdinanda Ďurčanského. Ponúkol slovenským predstaviteľom vyhlásenie samostatného štátu výmenou za rozbitie ČSR. Počas rokovaní im bolo oznámené, že maďarské vojsko je už na pochode k slovenským hraniciam a v prípade zachovania ČSR Nemecko ponechá Slovensko svojmu osudu-rozdeleniu medzi Maďarsko a z menšej časti Poľsko a Nemecko.

Po týchto rozhovoroch slovenský snem v Bratislave 14. marca odhlasoval Slovenský štát povstaním poslancov a vymenoval novú vládu; Jozef Tiso sa stal prvým predsedom vlády samostatnej republiky. Názov Slovenský štát sa používal do prijatia ústavy 21. júla 1939, ktorá zaviedla názov Slovenská republika.

14. marca 1939 povolal Hitler do Berlína Háchu a v noci na 15. marca bol Hácha pod hrubým nátlakom leteckého bombardovania Prahy prinútený podpísať dokument o včlenení Čiech a Moravy do Nemecka. Hácha tak učinil bez konzultácie s parlamentom.

Rozpad Česko-Slovenska bol zavŕšený ráno 15. marca, kedy Maďarsko začalo obsadzovať zvyšnú Karpatskú Ukrajinu, a keď prekročili jednotky Wehrmachtu české hranice. 16. marca bol Hitlerom na Pražskom hrade vyhlásený Protektorát Čechy a Morava a Hácha sa stal bábkovým prezidentom tohto útvaru.