Vývinová variantnosť frazém

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Vývinová variantnosť frazém je jedna zo základných vlastností frazém; stály sprievodný jav vo frazeológii vo všetkých vývinových obdobiach jazyka. Určenie variantnosti frazém (morfologickej, syntaktickej al. lexikálnej) je podmienené

a) jednotou vnútornej motivácie frazémy, jej obrazu s jeho formálnou štruktúrou. Za hranicami tejto jednoty sa končí variantnosť a začína sa synonymia;
b) relatívnou jednotou syntaktickej konštrukcie, v rámci ktorej prebiehajú lexikálne zámeny komponentov frazém, ktoré majú spravidla zákonitý systémový charakter. Variantnosť umožňuje vysvetliť historický vývin frazém. Pri postupnom ustaľovaní spojenia sa zo začiatku vyskytuje väčšie množstvo variantov, ktoré jestvujú istý čas popri sebe, no postupne dochádza k ústupu, resp. zániku väčšiny variantov a zachováva sa iba jeden, dva, zriedka viac variantov. V staršom období vývinu jazyka je variantnosť výraznejšia. Porov. historický variant.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • V. M. Mokijenko, 1980.
Článok pôvodne čerpal z diela ĎURČO, Peter (ed.). Frazeologická terminológia (1995) uverejneného na webe Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.