Wang Meng

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Wang Meng
Wang Meng
čínsky spisovateľ a bývalý minister kultúry ČĽR

Narodenie 15. október 1934 (80 rokov)
Peking, Čína

Wang Meng (čín. 王蒙 Wang Meng, pchin-jin: Wáng Méng) je jeden z najvýznamnejších súčasných čínskych spisovateľov a bývalý minister kultúry Čínskej ľudovej republiky.

Mladosť a vyhnanstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Do Komunistickej strany Číny vstúpil počas štúdií na strednej škole roku 1948. Po vzniku ČĽR pôsobil v rokoch 1949 až 1957 v Komunistickom zväze mládeže, v tomto období sa taktiež začal venovať písaniu. Roku 1953 vydal svoju prvotinu Nech žije mladosť (青春万岁) a roku 1955 prvú poviedku Fazuľka (小豆儿).

V roku 1956 spustil Mao Ce-tung kampaň Hnutie sto kvetov, v ktorom povzbudzoval intelektuálov, aby vyjadrili svoj názor na vývoj v krajine. Wang vydal poviedku Nový príchodzí na organizačnom oddelení (组织部新来的年青人), v ktorej opisoval konflikt medzi mladými idealistmi a starými byrokratmi. Poviedka bola najprv prijatá s nadšením, keď však bola nasledujúceho roku kampaň zrušená a nahradená Hnutím proti pravičiarom, bola poviedka zakázaná, Wang Meng označený za pravičiara a dostal zákaz publikovať.

V roku 1958 bol poslaný na prevýchovu prácou na vidiek v okolí Pekingu, v roku 1963 ho poslali až do Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang. V Sin-ťiangu sa naučil po ujgursky a preložil do čínštiny niekoľko ujgurských literárnych diel.[1] Rehabilitovaný bol až po konci Kultúrnej revolúcie (1966 – 1976) a roku 1978 sa po pätnástich rokoch vrátil do Pekingu.

Rehabilitácia[upraviť | upraviť zdroj]

V nasledujúcich rokoch napísal množstvo poviedok a esejí, v ktorých sa zameriava hlavne na obdobie Kultúrnej revolúcie, a preto patrí k hlavným predstaviteľom tzv. literatúry rán.[2] Zaoberal sa však aj súčasnosťou a do Číny priniesol naratívnu metódu „prúd vedomia“. V roku 1983 sa stal šéfredaktorom časopisu Ľudová literatúra (人民文学) a roku 1985 sa stal ministrom kultúry ČĽR. Počas udalostí na Námestí nebeského pokoja v roku 1989 vyjadril ako jediný člen vlády podporu protestujúcim študentom a krátko nato bol konzervatívnym krídlom zo svojho postu zosadený.

V súčasnosti žije v Pekingu, pôsobí ako profesor alebo honorárny profesor na viacerých čínskych univerzitách a stále sa venuje písaniu. Do slovenčiny bola preložená jeho poviedka Srdce trvalky.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://abicko.avcr.cz/cs/2007/11/13/navstivil-nas-cinsky-spisovatel-wang-meng.html
  2. Gálik, M.: Some Remarks on "Literature of the Scars" in the People's Republic of China (1977-1979). AAS XVIII, 1982, str. 171 – 186.
  3. Wang Meng: Srdce trvalky. In: Slnečné hodiny. Slovenský spisovateľ: Bratislava, 1984, str. 111 – 139.