Washingtonská deklarácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Prehlásenie nezávislosti československého národa dočasnou vládou československou (v českom origináli: Prohlášení nezávislosti československého národa zatímní vládou československou), známe ako Washingtonská deklarácia, uverejnené 18. októbra 1918 v Paríži (a vytvorená T.G. Masarykom 13.-16. októbra 1918 vo Washingtone), bola deklaráciou exilovej reprezentácie Čechov a Slovákov vyhlasujúcou nezávislé Česko-Slovensko.

Washingtonská deklarácia odmietla snahy o obnovu a federalizáciu Rakúsko-Uhorska a vyhlasovala samostatný česko-slovenský štát, hlavné zásady jeho organizácie založené na ideáloch modernej demokracie. Načrtla vznikajúci štát ako republiku zaručujúcu úplnu slobodu svedomia, vyznania, slova, tlače a zhromažďovacieho a petičného práva. Cirkev mala byť odlúčená od štátu.

Deklarácia zaručovala rovné volebné právo obom pohlaviam, pomerné zastúpenie menšín na riadení štátu, definuje zásady parlamentnej demokracie, nahradenie stáleho vojska milíciou, a deklaruje plán podniknúť prenikavé sociálne a hospodárske reformy, včítane zrušenia šľachtických titulov.

Deklarácia používa termín národ československý, čím sa odkláňa od predchodzích formulácií Clevelandskej a Pittsburskej dohody, v ktorých boli definované dva samostatné národy, Česi a Slováci.

Deklarácia podpísali Tomáš Garrigue Masaryk (ako predseda vlády a minister financií), Milan Rastislav Štefánik (ako minister národnej obrany) a Edvard Beneš (ako minister zahraničných vecí a vnútra).

Historické pozadie[upraviť | upraviť zdroj]

Americký prezident Woodrow Wilson 8. januára 1918 predniesol v kongrese prejav nazvaný "Štrnásť bodov," ktorý sa týkal mieru a povojnového usporiadania v Európe. Bod 10 žiadal vytvorenie predpokladov pre autonómny vývoj národov Rakúsko-Uhorska.

The peoples of Austria-Hungary, whose place among the nations we wish to see safeguarded and assured, should be accorded the freest opportunity of autonomous development.[1]

Národom Rakúsko-Uhorska, ktorých miesto medzi národmi si prajeme vidieť chránené a zaistené, má býť zaručená najslobodnejšia možnosť autonómneho vývoja.

Napriek tomu, že česko-slovenská reprezentácia bola takouto formuláciou sklamaná, pretože vyhlasovala pripravenosť uznať nezávislosť rakúsko-uhorských národov, šlo o prvý krok k neskoršej samostanosti. 8.-10. apríla sa v Ríme konal kongres utlačovaných národností Rakúsko-Uhorska, na ktorom reprezentovali Čechoslovákov Edvard Beneš a Milan Štefánik. Kongres proklamoval právo porobených národov na vlastné štáty, prípadne na ich rozšírenie tak, aby dosiahli politickú a hospodársku nezávislosť. Štefánik následne 21. apríla uzatvoril za ČSNR s vládou Talianska dohodu o vzniku pravidelných vojenských jednotiek, na ktorej základe vznikla 1. čs. divízia v Taliansku. Zmluva býva označovaná za prvé faktické uznanie budúceho Česko-Slovenska zo strany jedného zo štátov Dohody.[2]

29. júna bola ČSNR uznaná Francúzskom ako "najvyšší orgán spravujúci všetky záujmy národa a ako prvý základ budúcej vlády československej" pri príležitosti odovzdávania zástavy 1. čs. pluku vo Francúzsku. USA uznali ČSNR za predstaviteľku česko-slovenskej vlády 3. septembra, Japonsko 9. septembra a Taliansko 3. októbra. 14. októbra 1918 Beneš oznámil dohodovým mocnostiam sformovanie čs. vlády 26. septembra v Paríži, ktoré nahradilo ČSNR.

Woodrow Wilson poslal 16. októbra Rakúsko-Uhorsku odpoveď na nótu o jednaní o mieri zo 7. októbra, že vzhľadom na udalosti po 8. januári 1918 nastal posun v postoji USA, ktoré teraz uznáva čs. vládu za jednu z bojujúcich strán a preto prezident USA nemôže uznať iba autonómiu našich národov, ale rozhodnutie o postavení Čechoslovákov je len na nich. Rakúsko-Uhorský cisár Karol I. vydal v ten istý deň v úsilí zachovať celistvosť Rakúsko-Uhorska manifest Mojim verným národom rakúskym, v ktorom navrhoval spolkové usporiadanie budúceho Rakúska. V tom čase však už bolo mocnárstvo na pokraji rozkladu.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://en.wikisource.org/wiki/Fourteen_Points_Speech
  2. http://www.libri.cz/databaze/dejiny/text/t83.html