Waverly Hills Sanatorium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vchod do Waverly Hills Sanatória

Waverly Hills Sanatórium je bývalé sanatórium na liečbu tuberkulózy, nachádzajúce sa v Louisville/Jefferson County, Kentucky, USA.

História Sanatória[upraviť | upraviť zdroj]

Pozemok, na ktorom sa Sanatórium nachádza, bol pôvodne zakúpený Majorom Thomasom H. Haysom v roku 1883. Hays potreboval školu pre svoje dcéry, a tak dal na tomto pozemku postaviť malú budovu školy s jednou triedou. Najal si tam ženu menom Lizzie Lee Harris ako učiteľku. Tej sa táto malá škola páčila a keďže mala rada novely s názvom Waverley Novels, rozhodla sa túto školu nazvať "Waverly School". Haysovi sa tento názov zapáčil a rozhodol sa celý svoj pozemok pomenovať "Waverly Hill". Výbor, ktorý od neho pozemok neskôr odkúpil na stavbu sanatória, tento názov ponechal.

Sanatórium bolo otvorené 26. júla 1910 ako malá, dvojposchodová drevená budova pre 40 až 50 pacientov, ktorej výstavba trvala 2 roky. 17. októbra 1926, bola otvorená pre verejnosť nová masívna, 5-poschodová budova Gotického štýlu, ktorá bola schopná pojať 500 pacientov. Zariadenie slúžilo ako sanatórium na liečbu tuberkulózy do roku 1961. Po prebudovaní bolo zariadenie v roku 1962 otvorené ako Geriatrické Centrum WoodHaven. Štát toto zariadenie v roku 1980 zatvoril na základe nariadenia súdu kvôli nesprávnej starostlivosti o pacientov.

Nemocnica hrôzy: Odtiaľto sa pacienti nevracajú! Sanatórium Waverly Hills bolo otvorené v roku 1911, a malo slúžiť pacientom trpiacich vtedy ešte neliečiteľnou tuberkulózou. Práve sem totiž prichádzali chorí, opustení aj svojimi príbuznými, hľadať nádej alebo skôr v tichosti zomrieť. Lekári v tom čase nevedeli pacientom s tuberkulózou poskytnúť žiadny liek, a preto na nich skúšali rôzne neúčinné liečby, ktoré boli veľmi bolestivé. Medzi ne patrilo napríklad vkladanie balónikov naplnených vzduchom do pľúc, ožarovanie hrude, či odstraňovanie rebier.

Pacientom to však neprinášalo úľavu od choroby, skôr len ďalšie utrpenie. Preto drvivá väčšina z nich priamo v tomto sanatóriu zomrela. Lekári však paradoxne mali čakacie listiny do liečebne neustále preplnené. Až v roku 1961 sa sanatórium zrušilo z dôvodu, že bolo vynájdené antibiotikum streptomycín. Svoju hrôzostrašnú históriu si však nieslo aj naďalej.

Geriatrická mučiareň Sanatórium Waverly Hills sa v roku 1962 premenovalo na geriatrickú liečebňu Woodhaven. Nebola to však liečebňa, skôr pokusné laboratórium, ktoré experimentovalo na bezbranných a zabudnutých starčekoch a starenkách. Práve ich vysoký vek bolo pre lekárov a experimentátorov ideálne maskovanie pre nepodarené operácie, ktoré vo väčšine prípadov končili smrťou. Kruté tajomstvá liečebne sa dlho darilo pred svetom tajiť, nikto nemal o krutých experimentoch ani poňatia. Až v roku 1981 bola geriatrická liečebňa uzatvorená kvôli potvrdeným, no bližšie nespresneným prípadom zneužívania a týrania pacientov. Prevádzka v budove už nikdy nebola obnovená, na liečebňu zostali len kruté spomienky tých, čo tu pracovali alebo tých, čo svoj pobyt prežili.

Blúdiace duše pacientov Vo Waverly Hills (či Woodhavene), však podľa viacerých svedkov prebýva dodnes niečo veľmi temné a hrozivé. Tajomné príbehy popisujú nevysvetliteľné zjavenia duchov, desivé zvuky zo záhrobia a rôzne iné paranormálne javy. Zostalo všetko to utrpenie, ktoré tu ľudia zažili, stále v tejto tajomnej budove?

Liečebňa sa tak stala známou tým, že v nej straší, a neskôr ju začali vyhľadávať lovci paranormálnych javov, ale aj turisti, ktorí sa chceli báť. Väčšina ľudí, ktorí do tejto budovy vstúpili hovorili takmer o rovnakých nevysvetliteľných pocitoch, či zjaveniach, ktoré na vlastné oči videli, počuli alebo cítili. Veľmi známym prízrakom tu je akási starena v nočnej košeli, ktorá ma do krvi dorezané ruky. Neustále ukazuje svoje rany, plače a prosí o pomoc. Na treťom poschodí sa dá podľa svedectiev stretnúť s malým dievčatkom, ktorá sa s prítomnými chce hrať na schovávačku, niektorí hovoria aj o malom chlapcovi s koženou loptou. V okolí nemocnice sa dá údajne vidieť aj starý pohrebný voz, ktorí odtiaľto kedysi odvážal mŕtvoly. Niektorí svedkovia však prízraky nevideli, skôr počuli tajomné zvuky - ako kroky, škrípanie dverí a okien, ale tiež nárek a vzdychy starých ľudí.Najtajomnejšími miestami v nemocnici podľa súčasnej majiteľky budovy Tiny Mattinglyovej je tunel, v ktorom sa skladovali mŕtvoly a neslávne známa izba číslo 502. Tunel, o ktorom je reč, slúžil ako skladisko mŕtvych, a práve stadiaľto sa odvážali mŕtvoly pohrebným vozom preč z nemocnice. Možno aj preto sú pocity ľudí, ktorí sa počas prehliadky ocitnú v tomto tuneli veľmi úzkostné.

Izba číslo 502 je zasa známou tým, že sa tu obesila tehotná sestrička, ktorá nebola vydatá. Podľa majiteľky bolo práve jej tehotenstvo dôvodom samovraždy. V tejto izbe preto k niektorým turistom prehovára aj ženský hlas, dokonca sa ich má niekto neznámy aj dotýkať.

Ťažko povedať, či sa do stien sanatória nezmazateľne zapísali osudy niektorých pacientov, a ich duše nenašli pokoj ani po smrti, faktom však zostáva to, že v tejto pochmúrnej budove zomrelo počas jej existencie asi 9 tisíc ľudí. A to je na jedno konkrétne miesto naozaj dosť.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]