What Ever Happened to Baby Jane?

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
What Ever Happened to Baby Jane?

Bette Davis a Joan Crawford
Základné informácie
Žáner dráma, triler
Dĺžka 134 minút
Štát USA
Pôvodný jazyk angličtina
Rok 1962
Dátum uvedenia USA 31. október 1962
Spoločnosť Warner Bros.
Rozpočet 980 000 $[1]
Zárobok 9 000 000 $[1]
Ocenenia Oscar za najlepšie kostýmy
Filmový štáb
Réžia Robert Aldrich
Scenár Lukas Heller
Produkcia Robert Aldrich
Hudba Frank DeVol
Kamera Ernest Haller
Strih Michael Luciano
Herecké obsadenie
Obsadenie Bette Davis
Joan Crawford
Victor Buono
Ďalšie odkazy
IMDb
ČSFD

What Ever Happened to Baby Jane? (v slovenčine Čo sa vlastne stalo s Baby Jane?[p 1]) je americká dráma s prvkami trileru a hororu z roku 1962 s Bette Davisovou a Joan Crawfordovou v hlavných úlohách. Film bol natočený podľa rovnomenného románu Henryho Farrella z roku 1960[2]. Filmová adaptácia získala z 5 nominácií jedného Oscara[3].

Snímka pojednáva príbeh dvoch sestier, ktoré boli kedysi slávne a mali pred sebou sľubnú kariéru. Nešťastnou náhodou je jedna z nich pripútaná na invalidný vozík a druhá ju z vlastnej uštipačnosti a krivdy mučí.

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

Píše sa rok 1917 a detská hviezda Baby Jane Hudson rozdáva šarm a talent na všetky strany. Jej vystúpenia sú vypredané. Rovnako idú na dračku bábiky s jej podobou. Vie tancovať, spievať, zabávať. Otec ju rozmaznáva a matka sa ju snaží chrániť. To všetko z diaľky sleduje jej staršia sestra Blanche, ktorej rodičia prízvukujú, aby sa k sestre chovala s úctou a porozumením.

Príbeh pokračuje v roku 1935, kedy obe sestry Hudsonové žijú v Hollywoode. Obe skúšajú filmovú kariéru, obe natáčajú filmy, ale len jedna je úspešná: Blanche Hudson. Karty sa obrátili a je to práve ona, kto má u divákov úspech. Na Baby Jane si už málokto spomenie. A tá to nedokáže stráviť a začne sa opíjať. Po jednom nepodarenom večierku idú obidve sestry v aute, keď v tom jedna z neho vystúpi, aby otvorila bránu a ta druhá auto naštartuje a nabúra ho hlavnej brány. Nie je jasné, kto skončil pod kolesami a kto šoféroval.

Dej sa presúva do súčasnosti. Blanche (Joan Crawford) a Jane (Bette Davis) žijú spolu vo veľkom dome. Ta prvá je zmrzačená a pripútaná na invalidný vozík, ta druhá je protivná a závislá na alkohole. Blanche trávi väčšinu času sledovaním svojich starých filmov, Jane zase spomínaním na slávu, ktorú kedysi mala.

Do domu sa obvykle nikto nedostane. Výnimkou je len domáca Elvira (Maidie Norman), ktorá má o Blanche oprávnené obavy. Jane ju neznáša a snaží sa jej zbaviť. Elvira prinesie Blanche staré listy od fanúšikov, ktoré Jane vyhodila do koša. Blanche nedokáže uveriť, že by jej sestra bola až tak zlá. Možno je to tým, že sa dozvedela, že Blanche chce ten dom predať a odísť od krutej a hrubej Jane. Elvira jej dohovára, aby čoskoro kontaktovala doktora Shelbyho (Robert Cornthwaite) a konzultovala s ním duševný stav sestry. Ani Blanche, ani Elvira netušia, že Jane to už všetko vystopovala.

Občas na dvere domu zaklope otravná susedka. Jane však nedopustí, aby sa akákoľvek pozornosť pre Blanche, či už kvety, alebo ďakovný list, k nej dostali. Dokonca odnesie z Blanchinej izby klietku s andulkou, že ju vyčistí. S nemilosrdným a arogantným výrazom sa o niekoľko minút neskôr vracia do izby, aby Blanche a Elvire oznámila, že vtáčik uletel. Chyžnej je hneď jasné, že to urobila naschvál a Blanche jej sľúbi, že hneď zavolá doktorovi, aj realitnému maklérovi.

Blanche má pre svoju potrebu pri posteli zvonček, aby zavolala na pomoc Jane. Zvoní však aj vtedy, keď zdola počuje spievať starú pieseň svojej sestry “I’ve Written a Letter to Daddy”. Nedokáže už počúvať tu hnusnú skladbu a preto ju vždy preruší. Nahnevaná a vulgárna Jane ju vždy usmerní a potrestá. Stará sa aj o to, aby Blanche mala čo jesť. V ten večer jej servíruje na striebornom podnose mŕtvu andulku. Keď chce Blanche zavolať pomoc, Jane zloží slúchadlo svojho telefónu v prízemí. Nešťastná a vystrašená Blanche tak nemôže požiadať o pomoc. V neprítomnosti svojej sestry sa pokúsi napísať list a ten vyhodí na ulicu s nádejou, že susedka okopávajúca svoje ruže si ho všimne a zavolá pomoc. Nanešťastie pre Blanche, keď sa jej zbláznená sestra vracia domov, dá sa do reči s otravnou susedkou a všimne si skrčený list. Zdvihne ho a doma prečíta. Na lístku stojí, aby zavolali pomoc a hlavne, aby nič neprezradzovali Jane. Tá od hnevu až zčervená, vybehne hore schodami a dá Blanche poriadnu facku. Od toho dňa ju začne týrať nielen psychicky, ale aj fyzicky. Keď sa na druhý deň ráno ukáže Elvira, Jane sa jej ospravedlní a zaplatí jej na týždeň dopredu s tým, že má voľno.

Jane odnesie telefón z Blanchinej izby. Dole v obývačke plánuje návrat a preto odchádza do mesta, aby si podala inzerát. Hľadá pianistu. Istý skrachovalec Edwin Flagg (Victor Buono) si Janinu ponuku prečíta v novinách a s pomocou svojej matky Dehlie (Marjorie Bennett) si cez telefón dohodne schôdzku s Jane Hudson. Stretnúť sa majú ten istý deň poobede. Edwin, vyfešákovaný a navoňaný, zazvoní pri bráne domu, Jane mu otvorí. To všetko sleduje z okna a potom z poschodia hladná a uplakaná Blanche. Snaží sa na Edwina zapískať, ale Jane sa vždy krúti okolo neho. Ona totiž verí vo svoj slávny návrat, Edwin zase vycítil príležitosť zarobiť si bez nejakej väčšej námahy. Keď Jane začne spievať obľúbenú pieseň, pričom jej Edwin sekunduje klavírnym sprievodom, Blanche to už nevydrží a začne zvoniť. Vyrušená a rozrušená Jane vybehne znovu hore a vytrhne Blanche zvonček so slovami, že má konečne dole priateľa, že jej ho nepreberie, tak ako to robila celý život.

Joan Crawford ako Blanche Hudson

Keď sa Edwin s Jane dohodnú na platobných podmienkach, rozlúčia sa. Jane hosťovi ponúkne, že ho odvezie domov. V dobe jej neprítomnosti hľadá Blanche niečo k jedlu a nájde v jej šuplíku bonboniéru. Hltom zje všetky sladkosti a keď chce šuplík zavrieť, všimne si svoju šekovú knižku a fotku s podpisom. V tom jej dochádza, že Jane ju nepotrebuje, lebo už dávno si necháva preplácať šeky s falošným podpisom. Jane si v plánovaní návratu kariéry nechá ušiť rovnaké kostýmy, aké používala v roku 1917. Otrasená Blanche chce skúsiť zavolať pomoc a tak sa postaví z vozíka a snaží sa po zábradlí zliezť dole k telefónu. Telesne vysilená to nakoniec dokáže a zavolá doktorovi Shelbymu. Prosí ho, aby okamžite prišiel do ich domu a zachránil ju pred bláznivou sestrou. Pre svoju smolu však Blanche nevidí, že Jane je už doma a počúva za dverami. V návale záchvatu dokope Blanche do bezvedomia a ešte raz zavolá do ordinácie. Imitovaným hlasom sestry sa mu ospravedlní a oznamuje mu, že už pomoc potrebovať nebude.

Ďalší deň ráno kráča Elvira k domu. Jane jej oznamuje, že už ju nechcú, že je prepustená, nech vráti kľúč a odíde. Elvira tvrdí, že kľúč nechala doma a odchádza k autobusu. Jane nasadne do auta a vydá sa smerom do banky, aby vybrala hotovosť. Pochybovačná Elvira sa však do domu vráti a keď sa chce dostať do izby Blanche, je zamknutá. Snaží sa uvolniť pánty od dverí pomocou kladiva a skrutkovača, aby ju vyslobodila. V tom je vyrušená Jane, ale Elvira sa nevzdáva, odstrčí ju a otvorí dvere. S hrôzou nachádza Blanche zviazanú na posteli a s páskou prelepenou cez ústa. Keď sa priblíži, aby ju zachránila, Jane ju zabije kladivom. Jej telo neskoro v noci odvezie za mesto.

Edwin sa následujúci večer snaží dostať do domu sestier Hudsonových. Matka mu totiž vyrozprávala príbeh z tridsiatich rokov, kedy sa stala nehoda, od ktorej Blanche nemôže chodiť. Vtedy sa to vraj stalo tak, že závistlivá Jane šliapla na plyn auta vo chvíli, keď jej úspešnejšia sestra chcela otvoriť bránku od ich domu. Jane ju mala prejsť autom. Potom vraj utiekla a polícia ju našla po troch dňoch opitú a zdrogovanú na hotelovej izbe. Neschopný Edwin tomu nemôže uveriť a poháda sa s matkou. Keď ho opitého pristihnú policajti, tak zazvonia Jane. Ta ho poznáva a pozýva ho do svojho domu. Vyčíta jej, že mu nedala prvý plat, ako sa dohodli. Blanche si medzitým vyslobodila čiastočne ruku a keď začuje cudzí hlas, pokúsi sa zhodiť nočný stolík. To sa jej podarí a Edwin neváha vybehnúť hore a presvedčiť sa, čo to bolo. Nájde polomŕtvu Blanche na posteli a vybehne z domu, aby zavolal pomoc.

Jane sa zľakne a posadí Blanche do auta. Odvezie ju na pláž, kde si zaspomína na časy, ktoré tam trávili s otcom. Keď sa ráno začínajú na pláži objavovať davy, Jane a vysilená Blanche nevzbudzujú žiadnu pozornosť. Kúsok od nich je stánok s občerstvením, v ktorom sedia dvaja policajti. Zároveň je v rádiu mimoriadna správa, že sa hľadá bývalá hviezda Jane Hudson, ktorá mala zabiť chyžnú a uniesť svoju sestru. Keď si akýsi návštevník pláže sťažuje policajtom na podozrivé auto, zbystria. Medzitým sa Blanche prebúdza a prosí Jane o pomoc. Umiera. Dehydratovaná jej prezrádza, ako to vtedy bolo. Nešoférovala Jane, pretože tá bola opitá a zdrogovaná. Za volantom sedela Blanche, a keď poslala mladšiu sestru otvoriť bránu, chcela ju prejsť. Tá však odskočila a Blanche nabúrala, pričom si zlomila panvu. Preto zostala na vozíku. Podarilo sa jej z auta vyliezť, ale než sa doplazila pred auto, stratila vedomie a tak ju našli. A vzhľadom k alkoholu si Jane nemohla nič pamätať a s výčitkami sa dlhé roky o Blanche starala. Jane sa s ublíženým výrazom obráti na sestru a pýta sa jej: "Chceš mi tým snáď povedať, že sme celú tu dobu mohli byť kamarátky?"[4].

Film končí plážovým vystúpením Jane Hudson, ktorá má svoje obecenstvo a dvoch policajtov. Tí sa snažia nájsť Blanche, ktorá leží o kúsok ďalej. Jane sa vráti do detských rokov, tancuje a spieva v dobových šatoch.

Obsadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Natáčanie[upraviť | upraviť zdroj]

Joan Crawford v postave šikanovanej Blanche

Produkcia vybrala pre natáčanie exteriérov domu sestier Hudsonových skutočný dom, ktorý sa nachádza na 172 S. McCadden Place v Los Angeles. Jednu z malých úloh ponúkli aj skutočnej dcére Bette Davis, Barbara Merrill Hyman. Ta zahrala malý epizódny výstup v postave susedkinej dcéry. Záverečná scénka sa natáčala v Malibu. Na rovnakom mieste natáčal režisér Robert Aldrich už predtým a to pre film z roku 1955 Kiss Me Deadly.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Slavné hviezdy zlatého veku filmu, Bette Davis a Joan Crawford, sa v skutočnom živote nemali veľmi v láske. Keď sa nakrúcala scénka, v ktorej Jane (Davis) kope do hlavy Blanche (Crawford), stala sa nehoda. Joan Crawford musela ísť do nemocnice. Na oplátku toho, Crawford dala do vreciek kabátu Bette Davis závažie a pri scénke, kde ťahá dokopanú Blanche sa musela namáhať viac a neskôr mala zdravotné problémy[5]. Oscarovú nomináciu získala len Bette Davis, čo nahnevalo Joan Crawford. Ta preto požiadala týždeň pred udeľovaním ďalšiu nominovanú herečku, Anne Bancroftovú, ktorá sa ceremoniálu nemohla zúčastniť, aby mohla cenu eventuálne prevziať. Bancroft cenu vyhrala za film The Miracle Worker a pre Joan, ktorá ocenenie prevzala za ňu, to bola príležitosť sa týmto vysmiať Bette a výstup na pódiu si vychutnať[6].

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Oscar[upraviť | upraviť zdroj]

Zlatý glóbus[upraviť | upraviť zdroj]

BAFTA[upraviť | upraviť zdroj]

  • Najlepšia zahraničná herečka – Joan Crawford (USA) (nominácia)
  • Najlepšia zahraničná herečka – Bette Davis (USA) (nominácia)

MFF Cannes[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Film nemá slovenský distribučný názov; ide o voľný preklad.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Rozpočet filmu Čo sa vlastne stalo s Baby Jane? (1962) | Box office / business for What Ever Happened to Baby Jane? (1962) http://www.imdb.com/title/tt0056687/business; Pridané: 1.9. 2011
  2. Info o scenári | SCREENPLAY INFO http://www.tcm.com/tcmdb/title/95445/What-Ever-Happened-to-Baby-Jane-/screenplay-info.html; Pridané: 1.9. 2011
  3. Ceny pre Čo sa vlastne stalo s Baby Jane? (1962) | Awards for What Ever Happened to Baby Jane? (1962) http://www.imdb.com/title/tt0056687/awards; Pridané: 1.9. 2011
  4. Čo sa vlastne stalo s Baby Jane? (1962) CITÁCIE | What Ever Happened to Baby Jane? (1962) QUOTES http://www.tcm.com/tcmdb/title/95445/What-Ever-Happened-to-Baby-Jane-/quotes.html; Pridané: 1.9. 2011
  5. Trivia http://www.imdb.com/title/tt0056687/trivia?tr=tr0775070; Pridané: 1.9. 2011
  6. PIAZZA, Jim; KINN, Gail. The Academy Awards; The complete unofficial history. New York : Black Fog & Leventhal Publishers, Inc., 2008. ISBN 1-57912-396-1. Kapitola 1960s, s. 148 - 149. (angličtina) Pridané: 1.9. 2011

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Steven Jay Schneider a kolektiv autorů: 1001 filmů, které musíte vidět, než umřete. Praha, Volvox Globator, 2007.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]