Wikipédia:Deletionizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Deletionizmus je filozofia vyznávaná časťou wikipediánov, ktorí trvajú na pomerne jasných a striktných pravidlách na prijímanie článkov do Wikipédie. Wikipediáni vyznávajúci túto filozofiu zastávajú väčšinou názor, že článok, ktorý podľa ich názoru nespĺňa dané pravidlá, by mal byť zmazaný. Tvoria tak opozíciu k skupine inkluzionistov, ktorí veria, že na Wikipédii je miesto pre článok ku každej téme, a že by mali existovať len mierne alebo žiadne pravidlá, ktoré by to obmedzovali.

V mnohých článkoch Wikipédie tak vznikajú názorové spory medzi týmito skupinami. Väčšina wikipediánov, sa zhodne, že články ako Albert Einstein a voda majú svoje miesto vo Wikipédii isté, naopak asi len málokto by chcel ponechať vo Wikipédii napríklad opakovanie základnej rady z lekcie písania desiatimi prstami. Nezhody však panujú pri článkoch, ktoré sú veľmi zle spracované, alebo sa zaoberajú neoveriteľnými témami.

Wikipediáni, ktorí vyznávajú deletionizmus usudzujú, že článok, ktorého jediným zdrojom je referát zo základnej školy v Hornej Dolnej nemôže byť považovaný za plnohodnotnú stránku Wikipédie. Odvolávajú sa pritom na zásady týkajúce sa zdrojov a overiteľnosti údajov uvedených v článku. Sú toho názoru, že nie je vhodné vytvárať jednotlivé články o témach, ktoré je zložité alebo nemožné rozšíriť v mantineloch povolených zdrojov a overiteľnosti. Inkluzionisti naopak navrhujú ponechanie týchto článkov bez ohľadu na ich úroveň, keďže poskytujú možnosť ich úpravy a rozšírenia v budúcnosti. V tomto bode zdieľajú inkluzionisti názory s eventualistami, zatiaľ čo deletionisti skôr s immediatistami a exkluzionistami.

Striktné delenie wikipediánov na na deletionistov a inkluzionistov nie je celkom presné. Existuje široké spektrum pohľadov a mnohí wikipediáni posudzujú články podľa vlastných meradiel a tak bežne dochádzajú k záverom, ktoré môžu iní prisudzovať rôznym filozofiám. Osobné kritériá na posudzovanie článkov by tak museli byť popisované vo viacerých rozmeroch, aby tento popis mohol byť správny. Wikipedián napríklad môže schvaľovať výhonky k téme, ale inak je rozhodne za zmazanie dlhého scestného článku.

Príčiny deletionizmu[upraviť | upraviť zdroj]

  • Niektoré články sa zle rozlišujú. Napríklad pokiaľ existuje viac než tucet článkov o relatívne nevýznamných ľuďoch menom John Anderson, je pre čitateľa veľmi obtiažne nájsť článok o známom kandidátovi na amerického prezidenta.
  • Podobne, prítomnosť nepodstatných položiek v zoznamoch a časových osiach veľmi sťažuje hľadanie relevantných údajov.
  • Niektoré články sa zaoberajú témami, ktoré sú pre Wikipédiu nevhodné. Napríklad témy, o ktorých má informácie iba niekoľko desiatok osôb (v tom lepšom prípade) je takmer nemožné, aby niekto iný okrem autora článok rozšíril alebo opravil vecné chyby.
  • Deletionisti zastávajú názor, že prítomnosť bezobsažných článkov môže poškodiť povesť a dôveryhodnosť projektu, najmä v prípade, že na ne návštevník narazí pomocou vyhľadávača alebo pomocou funkcie „Posledné zmeny“ a „Náhodná stránka“.
  • Niektorí deletionisti usudzujú, že ponechanie malých bezobsažných článkov bude viesť tvorbe ďalších podobne nekvalitných článkov, zatiaľ čo sa vďaka ich zmazaniu budú prispievatelia snažiť vkladať poučné a kvalitné články.
  • Články o nezrozumiteľných témach, aj keď v princípe overiteľné, môžu byť v praxi veľmi ťažko posúditeľné. Všeobecne platí, že čím nezrozumiteľnejšia téma je, tým horšie sa overuje. Potom takéto overovanie a oddeľovanie zrna od pliev zaberie veľké množstvo času. Neoverovanie by však otvorilo dvere výmyslom a reklamnému spamu. Rovnako by vo väčšej miere viedlo k nedodržiavaniu pravidla „Žiadny vlastný výskum“, ktoré je základným princípom Wikipédie.
  • Ponechanie väčšieho množstva nevýznamných článkov môže mať za následok, že autor nového nekvalitného článku môže obviniť redaktora, ktorý tento článok bude chcieť zmazať, zo zaujatosti, pričom bude poukazovať na ponechané články.

Súvisiace články[upraviť | upraviť zdroj]