Willard Gibbs

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Willard Gibbs
Willard Gibbs
americký fyzik, matematik a chemik

Narodenie 11. február 1839
New Haven, Connecticut, USA
Úmrtie 28. apríl 1903 (64 rokov)
New Haven, Connecticut, USA

Josiah Willard Gibbs (* 11. február 1839, New Haven, Connecticut, USA – † 28. apríl 1903, New Haven) bol americký matematik, fyzik, chemik a vedecký publicista. Je zakladateľom fyzikálnej chémie a vektorovej analýzy.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Willardov otec bol známy profesor náboženskej literatúry na Yalovej univerzite. Aj samotný Gibbs absolvoval túto univerzitu a získal tu viaceré ocenenia za matematiku a latinčinu.

Gibbsovu vedeckú činnosť môžeme rozdeliť do štyroch období:

V roku 1863 získal titul PhD. a niekoľko rokov učil na Yalovej univerzite. V roku 1866 vycestoval do Európy, strávil po jednom roku v Paríži, Berlíne a Heidelbergu, kde bol ovplyvnený fyzikmi Kirchhoffom a Helmholzom. V tej dobe bolo Nemecko vedúcou krajinou v oblasti prírodných vied. Až na tieto tri roky štúdia v Európe strávil Gibbs celý život vo svojom rodisku v New Haven.

V roku 1869 sa vrátil na Yalovu univerzitu, kde bol o dva roky menovaný profesorom matematickej fyziky a na tejto pozícii zotrval. V období medzi rokmi 1876 a 1878 napísal súbor prác o rovnováhe heterogénnych sústav, ktorá je doteraz považovaná za jeden z najdôležitejších vedeckých počinov 19. storočia a je to vôbec prvá práca z oblasti fyzikálnej chémie. V nej ako prvý využil termodynamiku na interpretáciu fyzikálno-chemických javov.

V rokoch 18801884 spojil predstavy dvoch významných matematikov, Williama Rowana Hamiltona a Hermanna Grassmana, a vytvoril novú matematickú metódu – vektorovú analýzu, ktorú využil na rozvinutie matematickej fyziky.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Willard Gibbs zomrel v roku 1903 – dva roky po tom, ako sa začala udeľovať Nobelovej ceny a pravdepodobne len preto ju nezískal. V roku 1901 sa však stal laureátom Copleyovej medaile, v tej dobe jedného z najprestížnejších ocenení vo vede.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • Metóda geometrickej predstavy termodynamických vlastností hmoty – 1873
  • Elementárne princípy štatistickej mechaniky, rozpracované v súvislosti s racionálnym odôvodnením termodynamiky – 1902

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kuznecov, G. B.: Od Galileiho po Einsteina. Nakladateľstvo Pravda, Bratislava 1975.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]