Wudce z Trnawi
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Wudce z Trnawi bol protislovenský týždenník písaný po slovensky viac-menej podporujúci kossuthovcov, ktorý vychádzal počas revolúcie 1848/49.
Týždenník mal náboženskú prílohu Bohumil. Ich vydavateľom bola trnavská vysoká katolícka cirkevná hierarchia.
Ich redaktorom bol Ferdinand Pelikán - katechéta a profesor maďarčiny a nemčiny na arcibiskupskom lýceu v tomto meste. Pochádzal zo Skalice, kde sa narodil 25. mája 1814. Roku 1836 ukončil svoje štúdium v Trnave. Najprv bol vychovávateľom v šľachtickej rodine Mednyanských v Beckove, potom farárom v Bratislave. Roku 1844 sa stal profesorom trnavského arcibiskupského lýcea. Odtiaľto prešiel za katechétu a profesora ostrihomského seminára, kde obdržal vysokú hodnosť pápežského komorníka. V Ostrihome vydával latinské spisy náboženského obsahu. Roku 1859 sa stal farárom v Kamenici, kde o päť rokov neskôr zomrel.
Jedinými známymi Pelikánovými slovenskými spismi sú tie, ktoré vyšli počas revolúcie v rokoch 1848/49. Ide o leták vydaný v Trnave 8.5.1849 pod názvom „Milí Braťja Slováci“. Bol vydaný v pomerne vysokom náklade - 5.000 exemplárov. Obsahuje polemiku s letákom Jozefa M. Hurbana „Braťja Slováci“, v ktorom svojim rodákom vysvetľoval úlohy a ciele slovenského povstania a nabádal ich k vstupu do povstaleckých jednotiek. Pelikánov leták obsahuje nepravdivé tvrdenia. Oslavuje v ňom uhorskú šľachtu, ktorá sa vraj dobrovoľne vzdala svojich stavovských výsad a zrušila poddanstvo, hoci tak urobila iba pod hrozbou rozsiahlej roľníckej revolúcie.
F. Pelikán vo svojom letáku vystríhal slovenský pospolitý ľud pred vzburou „proti pánom“, ale aj pred bojom proti kossuthovskému revolučnému vojsku. Podľa neho „páni budú vždy pánmi“ - a preto aj akékoľvek snahy Slovákov o zlepšenie ich zlého sociálneho postavenia a o získanie národnej rovnoprávnosti sú škodlivé a úplne zbytočné. Preto aj zatracoval snahy štúrovcov o získanie národnej rovnoprávnosti, ako aj všetkých nemaďarských národov žijúcich na území Uhorska. Preto aj vystríhal pospolitý ľud pred vodcami slovenského povstania Ľ. Štúrom, J. M. Hurbanom a M. M. Hodžom a velebil údajné právo vládnucich vrstiev na ich úplné pomaďarčenie.
V takom istom protislovenskom a protištúrovskom duchu viedol F. Pelikán aj noviny Wudce z Trnawi. Ani on, tak ako ani redaktori a vydavatelia kossuthovských novín (Slovácke novini, Prjateľ ľudu), nechcel ich písať v štúrovskej slovenčine považujúc ju za spisovný jazyk nepriateľov. F. Pelikán sa snažil v novinách používať „vlastnú spisovnú slovenčinu“ , ktorá mala veľmi nízku jazykovú úroveň. Ide vlastne o snahu používať bernolákovskú slovenčinu, v ktorej bolo veľmi veľa českých výrazov. Gramatika a štylistika Pelikánovej „spisovnej slovenčiny“ bola nedôsledná a nedokonalá. Sám pritom mal iba veľmi nízke ambície, pretože sa snažil iba o to, aby jeho „slovenčina“ v novinách bola čitateľom ako-tak zrozumiteľná. Zánikom maďarskej revolúcie automaticky prestali aj Pelikánove snahy o vytvorenie „nového slovenského spisovného jazyka“.
Periodicita[upraviť | upraviť zdroj]
- 1848 - I. ročník - 6 čísiel - po 4 strany
Prvé číslo vyšlo 12. 7. 1848 a č. 6 vyšlo 16. augusta 1848.
Noviny v elektronickej podobe[upraviť | upraviť zdroj]
- Wudce z Trnawi - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- WUDCE Z TRNAWI. In: Bibliografia slovenských novín a časopisov do roku 1918. Zost. Michal Potemra. Martin : Matica slovenská, 1958. 145 s.