Yorkovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Biela ruža Yorkovcov

Dynastia Yorkovcov bola vetvou anglickej kráľovskej dynastie Plantagenetovcov, traja príslušníci boli v 15. storočí anglickými kráľmi. Symbolom Yorkovcov bola biela ruža.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Meno dynastie pochádzalo od Edmunda z Langley, 4. syna kráľa Eduarda III., ktorý sa stal 1. vojvodom z Yorku.

Edmund z Langley mal dvoch synov, Eduarda z Norwichu a Richarda z Conisburghu. Eduard sa stal vojvodom v roku 1402, bol však zabitý počas bitky pri Agincourte v októbri roku 1415. Jeho mladší brat Richard, ktorý sa oženil s Annou de Mortimer a bol ešte v auguste roku 1415 popravený pre obvinenie zo zapojenia do snahy o zosadenie kráľa Henricha V., zanechal po sebe syna Richarda Plantageneta. Keď v roku 1455 vypukla tzv. vojna ruží, Richard sa pôvodne snažil iba odstrániť svojich lancasterovských oponentov z pozície, v ktorej mali vplyv na kráľa Henricha VI. Až v októbri roku 1460 si začal nárokovať právo na trón pre Yorkovcov. Yorkovci zajali kráľa počas bitky pri Northamptone, ale víťazstvo bolo len krátkodobé. Richard a jeho druhý žijúci syn Edmund, gróf z Rutlandu boli zabití v bitke pri Wakefielde 30. decembra.

Richardov nárok na trón zdedil jeho syn Eduard. Tomu sa vďaka podpore zo strany najsilnejších veľmožov podarilo poraziť Lancasterovcov v rade bitiek. Kým si kráľ Henrich VI. získaval podporu na severe krajiny, Eduard sa zmocnil hlavného mesta a v roku 1461 bol vyhlásený za kráľa ako Eduard IV. Svoju pozíciu si posilnil ešte v tom istom roku, keď v bitke pri Towtone rozprášil vojsko Lancasterovcov.

Vláda Yorkovcov[upraviť | upraviť zdroj]

Vláda Eduarda IV. bola poznamenaná sprisahaniami a povstaniami, čo viedlo v rokoch 1470 – 1471 k dočasnej obnove vlády Henricha VI. Ale Eduard IV. znovu získal trón a Henrich VI. bol v roku 1471 zavraždený. Rod Lancasterovcov vymrel po meči.

Po Eduardovej smrti v roku 1483 získal korunu jeho dvanásťročný syn Eduard. Mladší brat zosnulého Eduarda IV. Richard, vojvoda z Gloucesteru, bol menovaný protektorom. Následne prikázal odviesť mladého kráľa a jeho brata, princa Richarda, do londýnskeho Toweru. Odvtedy princov nikto nevidel. Parlament ich v dokumente Titulus Regius vyhlásil za nelegitímnych, pretože manželstvo Eduarda IV. označili za neplatné. Richardovi teda nestál nik v ceste na trón a v júli 1483 bol korunovaný ako Richard III.

Porážka Yorkovcov[upraviť | upraviť zdroj]

Richard III. mal mnoho nepriateľov, prevažne prívržencov dedičov Lancasterovcov. Na ich čele stál Henrich Tudor, ktorý bol blízkym príbuzným Lancasterovcov. Pokus o prevrat ešte v roku 1483 sa nevydaril, ale už o dva roky sa Richard III. stretol s Henrichom v bitke na Bosworthskom poli. Počas bitky niekoľkí Richardovi stúpenci prešli na stranu Henricha. Richard sám bol zabitý ako posledný plantagenetovský kráľ a ako posledný kráľ Anglicka zahynul v bitke.

Henrich Tudor si vzal za manželku Alžbetu z Yorku, najstaršie dieťa Eduarda IV., čím spojil znepriatelené rody Lancasterovcov a Yorkovcov. Sám nastúpil na trón ako Henrich VII. Stal sa zakladateľom tudorovskej dynastie, ktorá vládla do roku 1603.