Yterbium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Yterbium
70 túlium ← yterbium → lutécium
 

Yb

No
Yb
Vzhľad
striebrobiely kov
yterbium
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo yterbium (ytterbium), Yb, 70
Umiestnenie v PSP 6. periódablok f
Séria lantanoidy, kovy
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 173,054 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Kr] 4f14 6s2
Atómový polomer 176 pm
Kovalentný polomer 187 pm
Iónový polomer
pre: Yb3+
101 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 1,1 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 603,4 kJ.mol−1
2: 1 174,8 kJ.mol−1
3: 2 417 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) II, III
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 6,90 kg·dm−3
Hustota kvapaliny
(pri 1 097 K)
6,21 kg·dm−3
Teplota topenia 1 097 K (823,85 °C)
Teplota varu 1 469 K (1 195,85 °C)
Sk. teplo topenia 7,66 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 159 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 26,74 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 736 813 910 1 047 1 266 1 465
Iné
Kryštálová sústava kubická, plošne centrovaná
Magnetizmus paramagnetický
Elektrický odpor 0,250 nΩ·m
Tep. vodivosť 38,5 W·m−1·K−1
Tep. rožťažnosť 26,3 µm·m−1·K−1
Rýchl. zvuku 1 590 m·s−1
Youngov modul 23,9 GPa
Pružnosť v šmyku 9,9 GPa
Objemová pružnosť 30,5 GPa
Poissonovo č. 0,207
Tvrdosť (Brinell) 343 MPa
Reg. číslo CAS 7440-64-4
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
Radioactive.svg 166Yb synt. 56,7 h. ε 0,304 166Tm
168Yb 0,13 % stabilný s 98 neutrónmi
Radioactive.svg 169Yb synt. 32,026 d. ε 0,909 169Tm
170Yb 3,04 % stabilný s 100 neutrónmi
171Yb 14,28 % stabilný s 101 neutrónmi
172Yb 21,83 % stabilný s 102 neutrónmi
173Yb 16,13 % stabilný s 103 neutrónmi
174Yb 31,83 % stabilný s 104 neutrónmi
Radioactive.svg 175Yb synt. 4,185 d. β- 0,470 175Lu
176Yb 12,76 % stabilný s 106 neutrónmi
Radioactive.svg 177Yb synt. 1,911 h. β- 1,399 177Lu
Commons-logo.svg
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému yterbium.
Pozri aj chemický portál

Yterbium Ytterbium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Yb a protónové číslo 70. Patrí medzi lantanoidy.

V zemskej kôre je zastúpený v koncentrácii okolo 2,6 – 3 mg/kg, údaje o jeho obsahu v morskej vode nie sú známe. Vo vesmíre pripadá na jeden atóm yterbia 200 miliárd atómov vodíka.

V prírode sa vyskytuje iba vo forme zlúčením. Neexistujú ani minerály, v ktorých by sa niektoré lantanoidy vyskytovali samostatne, ale vždy ide o zmesové minerály, ktoré obsahujú prakticky všetky prvky tejto skupiny. Medzi najznámejšie patria monazity (Ce, La, Th, Nd, Y)PO4 a xenotím, chemicky fosforečnany lantanoidov, ďalej bastnäsity (Ce, La, Y)CO3F– zmesové fluórouhličitany prvkov vzácnych zemín a napríklad minerál euxenit (Y,Ca,Ce,U,Th)(Nb,Ta,Ti)2O6.

Veľké ložiská týchto rúd sa nachádzajú v Škandinávii, Spojených štátoch, Číne a Vietname. Významným zdrojom sú aj fosfátové suroviny, apatity z polostrova Kola v Rusku.