Základy (stavba)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Základy sú spodná, často podzemná časť stavby, ktorá prenáša zaťaženie budovy do základovej škáry. Základová škára je plocha, kde sa stretáva základ a podzákladie. Skladajú sa z monolitického a prefabrikovaného betónu, alebo betónových debniacich tvárnic. Pri návrhu berieme do úvahy zaťaženie, únosnosť, podzákladie a hladinu podzemnej vody.

Rozmery[upraviť | upraviť zdroj]

Hĺbka základovej škáry je v rozpätí od 800 do 1 200 mm. Pod nosnými stenami 800 až 900 mm od upraveného terénu a pod priečkami minimálne 400. Pod obvodovým múrom budovy sa vonkajšie základové pásy rožišujú o 200 mm do vnútra a pod priečkou 100 mm na každú stranu.

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Základy rozdeľujeme podľa únosnosti základovej pôdy na plošné (základové pásy, pätky, rošty a dosky) a hlbinné (piloty, kesony, studne, šachtové piliere) a podľa materiálu na základy z lomového kameňa a z prostého železobetónu. Podľa umiestnenia môžu byť horizontálne (základové pásy, základová doska) alebo vertikálne (pilótakesóny). Väčšinou sú zložené z betónu priemernej triedy a bez výstuže. Základová škára pre základové pásy musí byť dostatočne hlboká a to z hľadiska únosnosti zeminy a nezamŕzajúcej hĺbky. Opakom môže byť zakladanie budovy v horších podmienkach ako slabá únosnosť zeminy, svah a vysoké zaťaženie.

Plošné základy[upraviť | upraviť zdroj]

Základový pás[upraviť | upraviť zdroj]

Je konštrukcia, ktorá je umiestnená pod hlavné nosné múry budovy. Umiestňuje sa aj pod miesta s väčším zaťažením, napríklad pod komín alebo schodisko.

Základová päta[upraviť | upraviť zdroj]

Navrhuje sa na založenie skeletových konštrukcií. Pôdorys pätky môže byť obdĺžnikový, štvrcový alebo kruhový. Môžu byť jednostupňovité alebo viacstupňovité. Používa sa prostý beton alebo železobeton.

Rošty[upraviť | upraviť zdroj]

Je to sústava navzájom kolmých základových pásov, ktorá sa navrhuje pre skeletové konštrukcie.

Základové dosky[upraviť | upraviť zdroj]

Zaberajú rozsah celej stavby. Navrhujú sa v miestach, kde je základová škára trvalo pod hladinou spodnej vody.

Hlbinné základy[upraviť | upraviť zdroj]

Navrhujú sa pre atypické objekty vo veľmi zlých základových podmienkach s prítomnosťou podzemnej vody.

Mikropilóty[upraviť | upraviť zdroj]

Je špeciálny druh zakladania. Vytvárajú sa vŕtaním alebo baranením. Pri vŕtaní sa do vrtu vloží výstuž tzv. armovací kôš a vyplní cementovým mliekom alebo betónom. Stavby sa zakladajú na pilóty hlavne pri slabej úložnosti a únosnosti zeminy alebo pri veľkej horizontálnej ploche.

Pilóty[upraviť | upraviť zdroj]

Rozdeľujeme ich na opreté a plávajúce. Podľa materiálu ich delíme na drevené, betónové, železobetónové a oceľové.

spôsob zakladania pilótami

Kesony[upraviť | upraviť zdroj]

Využívajú sa napríklad pri stavbe mostov.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hájek V. a kol: Pozemné staviteľstvo I pre 1. roč. SPŠ stavebných , Alfa, Bratislava, 1989

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]