Zámok Chambord

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Súradnice: 47°36′57.6″S 1°31′1.2″V / 47.616000°S 1.517000°V / 47.616000; 1.517000

Zámok Chambord

Zámok Chambord (franc. Château de Chambord) je najväčší zo zámkov na Loire v strednom Francúzsku. Bol postavený v rokoch 15191541 na objednávku francúzskeho kráľa Františka I. v zátoke rieky Cosson, ľavého prítoku Loiry. Zámok leží asi 14 km východne od mesta Blois v departemente Loir-et-Cher.

Dejiny zámku[upraviť | upraviť zdroj]

Chambord

V roku 1392 odkúpil rod kniežat z Orléans lesnatú oblasť v okolí Chambordu od grófov z Blois. V roku 1498 sa stal francúzskym kráľom Ľudovít XII. Orleánsky a pozemky tak prešli do vlastníctva kráľovského dvora. V roku 1516 sa František I. vrátil s Leonardom da Vinci z Talianska, kde sa inšpiroval talianskou renesančnou architektúrou. V roku 1519 bolo vybraté miesto pre stavbu zámku, ktorý mal slúžiť ako lovecké sídlo a nahradiť pevnosť, ktorá tu bola. Stavba bola dokončená v roku 1547, v roku úmrtia Františka I., dostavbou kráľovských apartmánov. Kráľ na zámku strávil veľmi málo času. Ďalší francúzski králi zámok nechali opustený, čo spôsobilo jeho postupné chátranie.

V rokoch 17251733 zámok obýval Stanisław Leszczyński, v tej dobe zosadený poľský kráľ, svokor Ľudovíta XV. Od roku 1745 do roku 1750 slúžil ako kasárne. V roku 1792 nechala revolučná francúzska vláda predať mobiliár zámku a Napoleon Bonaparte zámok venoval maršalovi L. A. Berthierovi. Počas francúzsko-pruskej vojny v roku 1870 slúžil zámok ako poľná nemocnica. V roku 1883 sa stal majetkom bývalého vládnuceho rodu Parmského vojvodstva. Od roku 1930 patrí štátu. Počas druhej svetovej vojny tu od roku 1939 do roku 1945 boli uskladnené umelecké zbierky Parížskeho múzea v Louvre.

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad zhora

Chambord patrí k vrcholným stavbám renesančnej architektúry a k najznámejším zámkov vo Francúzsku. Jeho fasáda má šírku 128 metrov, v zámku je 440 miestností, viac než 80 schodíšť, 365 komínov a 800 tesaných hlavíc stĺpov.

Meno architekta stavby nie je známe, analýzy však ukazujú, že na plány vplýval Leonardo da Vinci, v tej dobe architekt na dvore Františka I., ktorý však zomrel krátko pred začatím stavebných prác.

Rozsiahla stavba bola zahájená v roku 1519, podľa dochovaných údajov na nej pracovalo 1800 robotníkov. Pracovné podmienky sťažovali mokriny a preto museli robotníci do mäkkej pôdy zatĺkať dubové koly do hĺbky až 12 metrov, aby stavba stála na pevných základoch.

Na stavbu bol použitý vápenec z oblasti Tuffeau. Zámok je postavený podľa vzoru stredovekých pevností okolo centrálnej časti zvanej donjon, tá však neplnila obrannú funkciu. Donjon zahŕňa päť obyvateľných podlaží. V každom podlaží zámku sa nachádzajú štyri štvorcové a štyri kruhové byty. Štyri chodby zo štyroch svetových strán sa zbiehajú v strede zámku, ktorému dominuje schodište v tvare dvojitej šroubovice. To bolo asi navrhnuté pod vplyvom Leonarda da Vinci. Neskôr František I. zámok nechal rozšíriť a usídlil sa v rozsiahlejších miestnostiach vo východnom krídle. V západnom krídle bola začatá stavba kaplnky, dokončená neskôr za Ľudovíta XIV.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chambord na českej Wikipédii.