Zámok Náměšť nad Oslavou

Zámok Náměšť nad Oslavou je pôvodne gotický hrad v meste Náměšť nad Oslavou, ktorý bol neskôr rodom Žerotínovcov prestavaný na renesančný zámok. V roku 1949 bol sprístupnený verejnosti a bola v ňom inštalovaná kolekcia tapisérií. V roku 2001 bol zámok vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá zmienka o osídlení miesta dnešnej Náměšte nad Oslavou pochádza z roku 1234, kedy bol ako svedok pod darovacou listinou podpísaný Budiš z Náměšte z rodu pánov z Lomnice vlastniacich Náměšťský hrad. Ďalšími majiteľmi hradu boli medzi rokmi 1399 a 1437 páni z Kravař, neskôr Matěj Švamberk zo Skviřičína (1437 – 1448), Znata z Prus a z Melic (1448 – 1455) a Ctibor Tovačovský z Cimburka (1455 – 1464). V roku 1464 sa hrad vrátil do rúk lomnických pánov a počas nasledujúcich rokov bolo okolie spustošené uhorskými vojskami, tento stav trval až do sedemdesiatych rokov.

Svadbou Libuše z Lomnice s Bedřichom zo Žerotína prešli majetky do rúk Žerotínovcov. Žerotínovci hrad prestavali na renesančný zámok a zaslúžili sa aj o presun bratskej tlačiarne do Kralic, kde potom vznikla Kralická biblia. V dobe po bitke na Bielej hore boli majetky panstva predané cisárskemu generálovi Albrechtovi z Valdštejna, ktorý ich prenechal slobodnému pánovi Janovi Křtitelovi Verdovi z Verdenberka. Verdenberkovcom majetky patrili až do roku 1733, do roku 1743 patrilo panstvo Adriánovi z Enkenvoirtu, neskôr prešlo vlastníctvo Hanušovi Leopoldovi z Kufštejna. V roku 1752 získal celé panstvo najvyšší kancelár Českého kráľovstva Bedřich Vilém Haugwitz. Rod Haugwitzovcov sa zaslúžil o ekonomický, hospodársky a hlavne kultúrny rozvoj panstva, ktoré im patrilo až do konca druhej svetovej vojny. Neskôr sa zámok stal majetkom československého štátu a do roku 1947 bol reprezentačným sídlom vlády. Od roku 1949 je sprístupnený verejnosti.