Západoslovenské nárečia

Západoslovenské nárečie/západoslovenský dialekt je aj názov jedného z nárečí rómčiny, pozri západoslovenský dialekt rómčiny.

Západoslovenské nárečia (iné názvy: západoslovenský dialekt, makroareál západoslovenských nárečí, západná slovenčina, západoslovenčina) sú jeden z troch hlavných nárečových celkov slovenčiny. Západoslovenskými nárečiami sa hovorí na území bývalej Bratislavskej župy, Trenčianskej župy a Nitrianskej župy (z poslednej len časť). Používajú ich aj niektorí dolnozemskí Slováci.

Prvky západoslovenských nárečí sa historicky uplatnili v kultúrnej západnej slovenčine.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Základné znaky sú najmä^[1]^[2]:

prízvuk na prvej slabike slova
slabiky ro-, lo- na začiatku slov typu rovní, rola, vloni a pod.
samohláska e v slovách ocet, ďeň, buben, pes, oves, ven, bečka, deska, zdechnúť, kotel, sen (ako striednica za jery) a v slovách vieter, blázen, švager, cuker (ako vkladná hláska)
samohláska a (v krátkych slabikách) resp. á (v dlhých slabikách) namiesto pôvodného nosového e (napr. masso, hovado, hrádeľ, zajác); v záhorských nárečiach je ale namiesto nosového e ja alebo je (napr. hovjadzí, pjet)
výskyt zdvojených spoluhlások rozličného pôvodu (okrem záhoráckych nárečí), napr. occa, precca, masso, frejjér, stuňňa
skupina šč namiesto spisovného šť (ešče a pod.)
neplatí rytmický zákon
nominatív singulár podstatných mien stredného rodu ma častejšie príponu -o (vajco)
podstatné mená mužského rodu a stredného rodu zakončené na -r, -l, -z, -s pri skloňovaní prechádzajú od tvrdých vzorov k mäkkým (napr. na Zobori)
lokál singulár príd. mien mužského rodu a stredného rodu má príponu -ém (vysokém)
inštrumentál singulár príd. mien ženského rodu má príponu -ú (dobrú)
slovesá s neurčitkom na -iť (robiť, piť) majú v minulom čase -el (robel, pel)
viacero slov sa používa iba v týchto nárečiach (alebo iba v týchto a stredoslovenských nárečiach alebo iba v týchto a východoslovenských nárečiach), napr. čisto len do západoslovenských nárečí spadajú slová širák, ručník, strecha, hodi, kočka, sinokvet, hrebíček, egreš a pod.)

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Encyklopédie jazykovedy (identický text je v Encyklopédii Slovenska)[upraviť | upraviť zdroj]

západoslovenské nárečia:

severná podskupina západoslovenských nárečí
južná podskupina západoslovenských nárečí
záhorská podskupina západoslovenských nárečí
- skalické nárečia
- iné

Podľa Krajčoviča[upraviť | upraviť zdroj]

západoslovenské nárečia (makroareál západoslovenských nárečí):

severný región (regionálny areál) západoslovenských nárečí:
- hornotrenčianske nárečie Z
- dolnotrenčianske nárečie Z (vrátane podjavorinského rajónu)
- hornokysucké nárečie P
- dolnokysucké nárečie P
južný región (regionálny areál) západoslovenských nárečí:
- záhorské nárečie Z (vrátane skalického rajónu)
- trnavské nárečie Z (vrátane zvláštneho rajónu od Bernolákova po Modru)
- piešťanské nárečie Z
- hlohovské nárečie Z
- myjavské nárečie P
- dolnonitrianske nárečie P

Poznámka: Z = základný areál, P = pomedzný areál (=hraničný areál)

Podľa Mruškoviča[upraviť | upraviť zdroj]

západoslovenský dialekt:

severná skupina západoslovenského dialektu
juhovýchodná skupina západoslovenského dialektu (ponitrianska skupina západoslovenského dialektu)
juhozápadná skupina západoslovenského dialektu

Podľa Kačírka a slovake.eu[upraviť | upraviť zdroj]

západoslovenské nárečia:

Podľa Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

západoslovenské nárečia^[3]:

Podľa Etnografického atlasu Slovenska[upraviť | upraviť zdroj]

západoslovenské nárečia^[4]

severná skupina
juhovýchodná skupina
- stredonitrianske nárečia
- dolnonitrianske nárečie
juhozápadná skupina
- nárečia trnavského okolia
  - trnavské nárečie
  - modranské nárečie
- záhorské nárečia
  - záhorské nárečie
  - skalické nárečie

Podľa Jána Stanislava[upraviť | upraviť zdroj]

západoslovenské nárečia^[5]:

moravskoslovenské nárečia
- dolské nárečia
- kelecké nárečia
- slovensko-chorvátske nárečia
- kopaničiarske nárečia
západoslovenské nárečia na Slovensku
- delenie 1:
  - nárečie Moravského dolu (= pomoravské nárečie)
  - nárečia západoslovenského Považia a Ponitria
    - severovýchodné nárečia
    - juhozápadné nárečia
- delenie 2:
  - nárečia nitrianskeho Považia s trnavským okolím
    - trnavské nárečia
    - myjavsko-brezovské nárečie
    - vlastné nitrianske Považie
  - nárečia trenčianskeho Považia a Ponitria
    - nárečia trenčianskeho Považia
      - hornotrenčienske nárečie
      - dolnotrenčianske nárečie
    - nárečia Ponitria
      - nárečie horného Ponitria
      - nárečie dolného Ponitria

Príkladové texty[upraviť | upraviť zdroj]

Trnavské nárečie[upraviť | upraviť zdroj]

Čo vám povedzet? Veru nevím, čo budem vedzet. Volakedi, víte nebívalo jako neská. Já som veru málo chodzila do školi, lebo som si nemala čo obut. Velice to bolo zle zime. Do školi som odbehla len nékedi, keca mi tí botki ušli. Kecom prišla ze školi, mosela som it gazdzinám pestuvat maličké, abi dostala obet. Oca som nemala. Zabili ho v prvnejšéj vojne. Bolo nas šest dzecí a kedzme sceli žit, najstaršé so moseli chicit roboti. Bratofci išli slúžit na jednu komenciju – to je robit za zboží u gazdu. Dostali zme jednu izbu, f kteréj bívali štiri famílije: štiré bíreši, čo též mali po sedem osem dzecí. Bolo nás tam teda pekná kópka. Boli tam dva šporhele, tam sa aj narodzilo, tam aj umírali a bíval tam aj vistretí a chodzilo sa ho aj opáčit. Šecko sa tam veru moselo robit.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Encyklopédia jazykovedy
↑ slovenské nárečia. In: Malá encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1987. s. 481-482.
↑ Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Veda, 1977. 526 s. S. 81 – 82.
↑ Etnografický atlas Slovenska : mapové znázornenie vývinu vybraných javov ľudovej kultúry. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1990. ISBN 80-224-0075-0. S. 7.
↑ STANISLAV, Ján. Dejiny slovenského jazyka I : Úvod a hláskoslovie. 2. dopl. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1958. 631 s. S. 256 – 266.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

západoslovenské nárečia. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 490-491.
MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 51.
KRAJČOVIČ, Rudolf. Vývin slovenského jazyka a dialektológia : vysokoškolská učebnica pre filozofické a pedagogické fakulty vysokých škôl. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1988. 345 s. S. 207-303.
Nárečia - slovake.eu
Kačírek, Ľ.: Slovenské národné hnutie v rokoch 1820-1848 in: Ottov historický atlas Slovensko, 2009, str. 281

[1] Encyklopédia jazykovedy

[2] slovenské nárečia. In: Malá encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1987. s. 481-482.

[3] Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Veda, 1977. 526 s. S. 81 – 82.

[4] Etnografický atlas Slovenska : mapové znázornenie vývinu vybraných javov ľudovej kultúry. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1990. ISBN 80-224-0075-0. S. 7.

[5] STANISLAV, Ján. Dejiny slovenského jazyka I : Úvod a hláskoslovie. 2. dopl. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1958. 631 s. S. 256 – 266.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]