Zápal príušných žliaz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Zápal príušných žliaz
Mumps virus, negative stained TEM 8758 lores.jpg
Vírus príušnice
Klasifikácia
MKCH-10 B26: Mumps – parotitis epidemica (odkaz)
Klinický obraz
Postihnutý systém Príušné žľazy

Star of life3.svg Pozri aj Medicínsky portál

Zápal príušných žliaz (parotitída, mumps, hovorovo príušnice, lat. parotitis epidemica) je akútne infekčné ochorenie, charakteristické opuchom príušných žliaz, niekedy aj s účasťou iných orgánov. Najčastejšie sú postihnuté deti medzi piatym a desiatym rokom života; výskyt príušníc pred dovŕšením dvoch rokov alebo po dvadsiatke je výnimkou. Častými komplikáciami sú meningitída a orchitída, ktorá môže viesť k neskoršej neplodnosti mužov. Ochoreniu a komplikáciám možno predchádzať očkovaním.

Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

  • B26: Mumps – parotitis epidemica
    • B26.0: Parotitická orchitída
    • B26.1: Parotitická meningitída
    • B26.2: Parotitická encefalitída
    • B26.3: Parotitická pankreatitída
    • B26.8: Parotitída s inými komplikáciami
    • B26.9: Parotitída bez komplikácií

Pôvodca ochorenia[upraviť | upraviť zdroj]

Ochorenie vyvoláva vírus Paramyxovirus parotitis, z čeľade paramyxoviridae, podčeľade paramyxovirinae, rod rubulavírus. Jediným prirodzeným zdrojom nákazy je človek.

Prenos a priebeh ochorenia[upraviť | upraviť zdroj]

K nákaze a prenosu dochádza kvapôčkovou infekciou, čiže kýchaním, kašľaním, kontaminovanými predmetmi, ale aj bezprostredným kontaktom, napr. bozkávaním. Vírus sa nachádza aj v moči a v materinskom mlieku. Nakazená osoba môže prenášať ochorenie už týždeň predtým ako sa objavia prvé príznaky ochorenia ale ešte aj dva týždne potom. Inkubačná doba trvá približne dva až tri týždne.

Príušnice majú široké spektrum príznakov. Najčastejšie sa prejavuje zdurením jednej alebo oboch príušných žliaz, umiestnených pred a pod ušným lalôčkom. Sú to tie najväčšie z troch párov slinných žliaz, ktoré sú umiestnené hlboko v ohybe čeluste tesne pod uchom a pred ním. Niekedy zápal prestúpi aj na ďalšie žľazy, vrátane podžalúdkovej a vyvolá pankreatitídu. Častými sprievodnými javmi zápalu bývajú tiež respiračné problémy. Mnoho nakazených detí ale nevykazuje žiadne príznaky, len sa necítia dobre a majú nepríjemné pocity v oblasti príušných žliaz.

Komplikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Meningitída a encefalitída[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšou komplikáciou u detí ja meningitída (zápal mozgových blán) a encefalitída (zápal mozgu), ktoré môžu vyvolať malátnosť, zvracanie, závrat a neurologické poruchy (napr. ochrnutia). V ojedinelých prípadoch ostávajú tieto poruchy trvalé.

Orchitída[upraviť | upraviť zdroj]

Príušnice je veľmi nebezpečná pre dospievajúcich a dospelých mužov, mali by sa preto vyvarovať styku s touto infekciou. Asi v štvrtine všetkých prípadov sa objaví komplikácia vo forme orchitídy (zápalu semeníkov). Spravidla býva postihnutý iba jeden semenník, ktorý je napuchnutý a bolestivý. Tento stav trvá dva až štyri dni. Postihnutý semeník sa po vyliečení môže zmenšiť oproti stavu, v akom bol pred ochorením. Len v ojedinelých prípadoch sú postihnuté obidva semeníky. V takomto prípade existuje riziko neplodnosti.

Ďalšie komplikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Zriedkavými komplikáciami sú zápaly vaječníkov, štítnej žľazy, dúhovky, myokardu, obličiek alebo poruchy sluchu. U tehotných žien existuje zvýšené riziko spontánnych potratov. Smrteľné prípady sa vyskytujú len výnimočne v prípade neliečenia ochorenia.

Diagnóza[upraviť | upraviť zdroj]

Príušnice sa diagnostikujú podľa príznakov, ktoré sa prejavia u pacienta. Diagnóza sa potvrdzuje klinicky, čiže testami krvných vzoriek, vo výnimočných prípadoch aj sérologicky (napr. metódou ELISA), prípadne priamym dôkazom IgM protilátok proti vírusu príušnice alebo RNA špecifickej pre vírus príušnice metódou RT-PCR z výteru hltana, zo slín, likvoru, moču alebo bioptického materiálu.

Terapia[upraviť | upraviť zdroj]

Špecifická terapia, čiže zneškodnenie vírusu liekmi, nie je možná, ale symptomatické zákroky sú nutné a účinné. Konzervatívna terapia kortikosteroidmi má pochybné účinky a preto sa nepoužíva. Pacienti infikovaní parotitídou sa musia izolovať aby nenakazili iných a to až do prvého týždňa po odpuchnutí žliaz. Ochorenie spravidla zanecháva celoživotnú imunitu. Opätovné ochorenie na príušnicu je síce možné ale veľmi zriedkavé.

Prevencia[upraviť | upraviť zdroj]

Počet ochorení na osýpky, ružienku a príušnicu v Slovenskej republike, 1970 - 2004 (podľa ÚVZ SR)
Ochorenie 1970 1980 1990 2000 2003 2004
Osýpky 21.222 1.480 99 - 1 -
Ružienka 1.489 17.949 168 11 1 -
Príušnice 15.961 22.793 2.088 32 24 -

Jedinou účinnou prevenciou je očkovanie. K dispozícii je živá očkovacia látka z oslabeného vírusu príušníce (aktívne očkovanie). Očkovaním sa zabezpečí celoživotná imunita pred týmto ochorením. V Slovenskej republike sa proti príušnici očkuje polyvalentnou trojvakcínou (MMR – osýpky, príušnice, rubeola) v rámci pravidelného povinného očkovania detí medzi 15. a 18. mesiacom života. Preočkovanie nasleduje v 11. roku života. Pred zavedením pravidelného povinného očkovania sa príušnice vyskytovali medzi 2. až 15. rokom života vo väčšej miere u chlapcov než u dievčat. Po zavedení pravidelného povinného očkovania došlo k výraznému poklesu tohto ochorenia (tabuľka).

Očkovanie sa neodporúča v tehotenstve, v prípade alergických reakcií na niektorú časť očkovacej látky a pri vrodených alebo získaných poruchách t-lymfocytov. Alergia na slepačie bielky nemá vplyv na vznik nežiadúcich účinkov. Zaočkované môžu byť aj osoby s nedostatočnou imunitou, poruchami funkcií granulocytov, prípadne asymptomatickými prejavmi vírusu HIV. Ak už došlo ku kontaktu jedinca s vírusom príušnice, vypuknutiu ochorenia už nemusí zabrániť ani okamžité zaočkovanie. Napriek tomu sa očkovanie odporúča, pretože ochráni pred opätovným vypuknutím ochorenia. Podávanie protilátok proti vírusu, čiže pasívna imunizácia, nie je možné.

Tak ako pri každom inom očkovaní, aj pri očkovaní proti príušnici sa môžu vyskytnúť vedľajšie reakcie ako horúčka alebo lokálne začervenanie, bolesti a opuchy v mieste vpichu. Očkovanie polyvalentnou trojvakcínou, obsahujúcou oslabené vírusy príušných chorôb, môže v zriedkavých prípadoch vyvolať príznaky miernej formy ochorenia (zápal príušnej žľazy, zápal podžalúdkovej žľazy, zápal semeníkov, meningitídu, poruchy sluchu). Tieto sú však menšej intenzity a trvajú podstatne kratšie ako pri prirodzenom priebehu ochorenia.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné vírusové choroby (MKCH-10)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]