Zátišie (maliarstvo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Francisco de Zurbarán: Zátišie (s hlinenými krčahmi)
Alexander Coosemans: Ovocné zátišie s rakom a chlebom

Zátišie je druh maliarskeho námetu, pri ktorom je zobrazované náhodné alebo štylizované zoskupenie predmetov dennej potreby alebo nehybných vecí, ktoré tvoria prevažne hlavnú tému obrazu. Často sa podobá na krajinomaľbu alebo portrét, na na rozdiel od týchto druhov malieb mal autor zátišia viac možností upraviť svoju predlohu a naštylizovať ju do čo najvhodnejšej polohy, aby tak dosiahol čo najlepší efekt.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie známe zátišia pochádzajú z nástenných malieb v Pompejách a Herkulaneu, neskôr sa tiež objavovali na mozaikách v starovekom Ríme. V období stredoveku sa takmer vytratilo z maliarskeho umenia, a znovu sa objavilo až približne v 15. storočí (Jacopo de' Barbari), a to najmä v holandskom maliarskom umení (Jan van Eyck, Rogier van der Weyden, Konrad Witz a ďalší).

Svoj predošlý význam však nenadobudlo, ale bolo skôr používané len ako vedľajší motív. Zátišie v podobe samostatného motívu sa začalo maľovať opäť až v druhej polovici 16. storočia (Jan Brueghel starší, Giuseppe Arcimboldo) a svoj vrchol zažilo v 17. storočí, v období barokového maliarstva, kedy sa stalo veľmi obľúbeným nielen v holandskom maliarstve, ale takmer v celej Európe (Willem Kalf, Willem Claesz Heda, Jan Davidszoon de Heem, Pieter Claesz a Ján Brueghel ml.).

V 18. storočí sa venovali maľbe zátiší napr. Jean-Baptiste-Siméon Chardin alebo Jean-Baptiste Oudry, v 19. a 20. storočí sa maľba zátiší rozšírila do takmer všetkých maliarskych oblastí, no najznámejšie sú maľby zátiší od Paula Cézanna, a neskôr takých maliarov, ako boli George Braque alebo Giorgio Morandi. V súčasnosti je zachytávanie zátiší viac rozšírené vo fotografickom umení než v maliarstve.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]