Závislá práca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu (§ 1 Zákonníka práce).

Na pracovnoprávne vzťahy založené na závislej práci (presnejšie na individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby) sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce (spolu s tzv. kolektívnymi pracovnými vzťahmi sú pracovnoprávne vzťahy založené na závislej práci hlavným predmetom tohto zákonníka) a všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie však ustanovenia o zmluvných občianskoprávnych vzťahoch).

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa nasledujúcich odsekov toho istého paragrafu Zákonníka práce platí, že závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu (to je napr. štátna služba) alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu (to sú dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru). Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

Na individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby [§ 1 (1)] sa v zásade vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pozri aj článok pracovnoprávny vzťah.

Vznik definície a dôvod tohto vzniku[upraviť | upraviť zdroj]

Od apríla 2002 do augusta 2007 bola závislá práca (v ponímaní súčasného znenia zákona) definovaná nepriamo na dvoch miestach Zákonníka práce, a to:

  • § 1
    • (1) Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb právnickými osobami alebo fyzickými osobami a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
  • § 11
    • (1) Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu.

Od septembra 2007 bol text v paragrafu 1 výrazne upresnený nasledovne (pôvodný jeden odsek bol pritom nahradený viacerými odsekmi):

  • § 1
    • (1) Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
    • (2) Za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností.
    • (3) Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

Súčasne boli z § 11 (1) vyhodené slová podľa jeho pokynov za mzdu alebo odmenu (tieto boli teda presunuté do § 1). Cieľom týchto zmien zákona bolo presne stanoviť, aká práca sa vykonáva v pracovnoprávnych vzťahoch (závislá práca) a výslovne uviesť jej znaky (napr. aj v porovnaní s podnikaním či živnosťou, ktorých znaky sú uvedené v príslušnom zákone), aby sa tak dala lepšie identifikovať práca, ktorá sa musí vykonávať v pracovnoprávnom vzťahu či obdobnom pracovnom vzťahu a znížil sa počet obchádzaní Zákonníka práce.

S účinnosťou od januára 2013 boli tieto ustanovenia ďalej upresnené nasledovne:

  • § 1
    • (1) Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
    • (2) Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu.
    • (3) Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

Dovtedajší počet (10) definičných znakov závislej práce bol teda oproti predchádzajúcej definícii znížený (na 6).

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]