Zénón z Eley

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Zenón z Eley

Zénón z Eley alebo Zenón z Eley (asi 490 pred Kr. – 430 pred Kr.) bol starogrécky filozof, predstaviteľ eleatskej školy (predsokratovské obdobie). Ako prvý začal používať vo filozofii formu dialógu. Do dejín filozofického myslenia sa zapísal najmä formulovaním apórií.[1]

Učenie Zenóna z Eley[upraviť | upraviť zdroj]

Nadväzuje na Parmenidovo učenie s cieľom podložiť ho dôkazmi. Zenón uvádza štyri dôkazy nemožnosti existencie mnohosti vecí a štyri dôkazy nemožnosti existencie pohybu. Tieto dôkazy sa opierajú o myšlienku, že je možná reálna existencia len jedného, nezmeniteľného bytia, nezávislého od priestoru a času. Miesto je deliteľné donekonečna, pretože ho tvorí nekonečná nepretržitosť. Bod je nedeliteľným miestom, pretože sa vôbec nedá rozdeliť. V dôsledku toho je pohyb nemožný.[2][3]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

O Zenónovom živote máme len málo presných informácií. Najviac biografických informácií sa dozvedáme z Platónovho dialógu nazvaného Parmenides. Platón v ňom opisuje Zenónovu a Parmenidovu cestu do Atén, keď mal Zenón približne 40 rokov, Parmenides asi 65 a Sokrates bol „veľmi mladý muž“. Ak predpokladáme, že Sokrates mal 20 rokov a ak zoberieme do úvahy, že Sokrates sa narodil v roku 470 pred Kristom, možeme určiť približný dátum narodenia Zenóna na rok 490 pred Kristom. Platón tiež uviedol, že Zenón bol približne o 25 rokov mladší ako Parmenides.

Ostatné, menej presné informácie máme z diela Diogenesa Laertia, v ktorom sa uvádza, že bol synom Teleutagorasa, adoptívnym synom Parmenida a bol pravdepodobne zabitý tyranom z Eley.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Zenón z eley
  2. Legowicz, J.: Prehľad dejín filozofie. Základy doxografie. Bratislava, Obzor 1972. 668. s. 75 – 76
  3. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Učenie Zenóna z Eley